HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Zeiritzkampel 2125m, 13. 1. 2006

V hlavných úlohách: Ján Blaško, Juraj Solovic, Tomáš Černička, ja

Po minulom víkende, počas ktorého sme nadávali na predpoveď a vždy pod vrcholom trafili do hmly, je konečne ideálne počasie. Z Viedne cestujeme cez Leoben a Eisenerz, za ním po asi 7km pri ceduli doľava na Radmer a náš malý výlet do Eisenerzer Alpen začína.

V tieni, najskôr v lese, cez rúbaniská, Kammerlalm a konečne povedľa Kammerlwand pomaly stúpame. Zasr... doskový sneh, v stope sa stále prepadávame. Slnko v sedle, perfektný záverečný hrebeň a výhľad, ktorý ohraničuje len horizont, nám dvíha náladu. Vidno naozaj všetko od Hochschwabu cez Julské Alpy, Seckauer, Triebener a Wölzer Tauern, Dachstein, Totes Gebirge po Gesäuse. Celý deň nás za chrbtom straší Lugauer, výstavný vápencový produkt miestneho vrásnenia, najmä jeho úžasné naklonené letisko. Výdatná strava pre foťáky aj naše oči. Kvôli tomu to celé robím. :-)

Zjazd je zábavný a strmý, ideme cez Kammerl po tých naviatych doskách a miestami kráterujeme. Dole po týždni chladných jasných nocí na snehu vykvitli zaujímavé ľadové kvety, ktoré pri prejazde krásne šuštia.

Po túre sme sa ešte previezli do Gesäuse a v posledných slnečných lúčoch videli tie krásne vápencové kopce. Také malé Dolomity. V lete sa uvidíme. ;-)

Výstup: Začiatok na konci doliny Radmertal (odbočka asi 8km za Eisenerz). Po lesnej ceste asi 1.5km ďalej, doľava cez les a priesek, okolo Kammerlalm žľabom nahor.

Zjazd: Hore priamejšie, inak ako výstup, asi 30°. Varianta: 40° žľab kúsok západne od vrcholu (skidepotu) na Kühbachalm a krátke stúpanie. Dole sa snažte trafiť cez hustý les na ten priesek. :-)


Gößeck 2214m, 15. 1. 2006

Reiting je izolovane stojaci menší masív s niekoľkými lokálnymi maximami. Gößeck je najvyššie z nich a najmarkantnejší vrchol v blízkom okolí Trofaiachu, kde bývame.

Hneď za lesnou cestou výšľap oživujú netradičné spestrenia: oplotený vodný zdroj, ktorý sa komplikovane obchádza zľava, a o kus ďalej plot s rebríkom (lezenie UIAA I, lyže prehodiť). Pri zjazde teda znovu preliezť (prehodiť) a vodný zdroj sa jazdí priamo, nakoľko je tam prašan a žiadne stromy. ;-) Plot sa podľa výšky snehu prelieza, podlieza alebo medzilieza (cedí), posledné sa dá aj s lyžami.

Cestou hore je iba jedno nejasné miesto, po prechode lesnej cesty ešte pár serpentín v hustom lese mierne doľava a potom sa pokračuje žľaboroklinou.

Napriek nie celkom ideálnemu snehu jazdíme riadne strminy, z vrcholu mierne doľava (pozor na skaly). Výber je široký a tak si to dávame opäť, novými trasami namiesto odfúkaného Grieskoglu. Prekvapivo strmých je ešte pár stupňov v rokline ďalej dolu, naproti tomu záverečný les je relatívne najpohodlnejší z tohto víkendu. Len chvíľu sa motáme medzi stromami, prichádzame na lesnú cestu a nasleduje priesek vľavo.

Výstup: Z parkoviska po ceste ďalej, vodný zdroj značka obchádza zľava. Po chvíli sa križuje lesná cesta, z nej odporúčam napojiť sa vľavo do žľabu. Pár strmých výšvihov a ešte pred sedlom doprava na vrchol.

Zjazd: Ako výstup, stále v žľabe a keď začne hroziť les, prídete na spomínanú cestu v 1200m. Vľavo je priesek, ním dolu.

Za fotky označené hviezdičkou ďakujem Jurovi a jeho povoleniu, ozdobiť si nimi svoju stránku. :-)


Gscheideggkogel 1788m, Leobner 2036m, 13. - 14. 3. 2010

Zúčastnili sa: Markus Graser a jeho otcom organizovaná skupina

Predpoveď počasia bola nanič, sezóna snehovo nanič, kondícia po chorobe žiadna. Ale víkend bol dohodnutý, ubytovanie rezervované a priepustka od rodiny vybavená. Takže hurá do Gesäuse. Predpoveď neklamala, bolo fakt hnusne, ale snehu dostatok - prašan nevídanej kvality. Aj malý Gscheideggkogel s lesom až po vrchol sa vyplatil, dali sme si aj medzizjazd v dobrom snehu asi 200m do Radmertalu.

Ďalší deň stúpame v rovnako "vábnom" počasí na Leobner. Pod sedlom to skupina pred nami otáča, vraj hore nič nevidno, hmla, vietor, nedá sa. Ale čoby. Hore je hmla, vietor, dá sa, vidno hádam aj dvadsať metrov. Na vrchole fúka trošku viac, zhadzujeme pásy a uháňame dolu do sauny. Tá bola super!

Zjazd je pomerne strmý, hlavne vzhľadom na lavínovú trojku, držím sa teda vzadu. Ale je veľmi pekný, vidno, že vedúci sa vyzná. Dole sa dokonca vynárame z hmly a fičíme cez lúky. Stop! Vedúci, kamošov otec, sa síce vyzná, ale v našom údolí diaľnica nebola! Takže výstup 800m tam, odkiaľ sme práve prišli a zjazd na istotu po trase výstupu. (Pôvodne bol v pláne severozápad, diaľnica cez Schoberpass je na juhu.)

Výstup: Gscheideggkogel - autom z Johnsbachu na koniec cesty, eventuálne reťaze. Potom po značke rednúcim lesom na vrchol. Zjazd je možný aj pomerne zarastenými žľabmi, na tie je lepšie mať viacej snehu, než bolo doručené nám.

Leobner - opäť z parkoviska na konci cesty cez Grössingeralm a sedlo Leobner Törl okolo opticky zaujímavého hrebeňa Leobner Mauer do veľkého kotla. Ľubovoľne na vrchol. Odtiaľ tri možnosti - na SV ako výstup, na SZ cez Ploden k parkovisku, alebo omylom, ako my, na JZ cez Haberlkar.


Wildfeld 2043m, 24. 1. 2011

Posledný deň nášho zájazdu je pre istotu hnusne, ale aspoň sneží. Keďže sneh začína vysoko a na južných stranách ešte vyššie, ideme na Wildfeld zo severu. Najskôr pohoda po lesnej ceste. Potom niekoľko rúbanísk a je jasné, že zjazd bez peších úsekov nebude ani dnes. Kúsok po ceste, po lúke, chatka a zakrmovanie v závetrí, potom nasleduje trochu hlúpy traverz hore-dolu po svahoch Schwarzensteinu a Stadelsteinu. Ten prvý by bol s Ramsau najlogickejší, ale vrchol je lezecky pomerne náročný - pred piatimi rokmi som tam dokonca poťahoval nejakú skobu. Tiež v hmle.

Možno za to môžu deti a vykojený mozog, že odhodlanie poľavuje a vrcholu sa v silnom vetre vzdávame v prospech zrýchleného zjazdu. Paličkovanie hore-dolu traverzom zahrialo, takisto nosenie lyží po rúbaniskách.

Výstup: Odhrnuté parkovisko v Eisenerzer Ramsau (nezabudnite reťaze, strmá cesta), odtiaľ po lesnej ceste po značke. Cez dve rúbaniská a riedky les, ďalšou lesnou cestou k chatám. Traverz popod Stadelstein lesom a húštinou, na záver pár skaliek. Zjazd ako výstup, horná lesná cesta, žiaľ, nevedie nikam a nie je alternatívou pri nedostatku snehu.


Rösselhals, Leobner Hütte 29. - 30. 10. 2011

Kto: moje deti a rodičia, Majka, ja

Nížiny sú utopené v mlieku, slnko hlásia až ponad 1200 metrov. Hohe Wand nás teda nevytrhne. Mierime na Präbichl a hmla končí len kúsok pred parkoviskom. V sedle je strašná zima, no na južných svahoch Reichensteinu sme v tričkách. Zaujímavé sú pohľady na ťažbu železnej rudy na známom kopci Erzberg. Chodník ho trochu hlúpo obchádza kúsok od cesty za plotom. Nová lesná cesta pod Reichensteinom zničila značenie. Kým rodina zakrmuje, ja hľadám odbočku. V sedle mám dosť, deti spolu vážia asi 25 kg.

Druhý deň po nocľahu v Trofaiachu je počasie rovnaké, v sedle trčí z hmly len vrtuľa. Stúpame hustým lesom na Polster, až od polovice kopca je niečo vidieť. Potom traverzujeme po rozmočenom Knappensteigu do Polsterkaru. Lúky, kríky, farebné jesenné lesy. Stále pár metrov hore-dolu, niekoľko pekných skalných vežičiek a sme na chate. Materiál je geologicky veľmi zaujímavý, vápence a vyvreliny. Ako v zime na lyžiach zisťujem, vyplatí sa vyjsť až do sedla Hirscheggsattel - úžasný výhľad. My dnes z chaty rovno klesáme späť.


Stadelstein 2070m, 7. 3. 2012

Kto: Majka a ja

Dokonalé počasie, dokonalý sneh. Len film akoby sa zasekol, už dve hodiny prešľapujeme a Stadelstein sa vôbec nepriblížil. Výhľady naviac uzatvára obrovský kotol. V sedle sa všetko mení a keď vyťapkáme jednoduchým hrebeňom na vrchol, svet nemá hraníc. Zjazd je skvelý, zo sedla je pôžitkársky skok do firnu a pohodlne oblúčikujeme celým kotlom a fantastickým rúbaniskom (možné varianty) až na lesnú cestu. Po nej už menej pôžitkársky dohrkoceme k autu po tvrdom snehu.
Panoráma zo Stadelsteinu


Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na