RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Poznámka: Ostatné oblasti v Höllentali sú zvlášť.
Celkom dobrodružná vec a ak práve máte dobré výhovorky proti ťažším cestám, je to dobrý spôsob, ako zabiť deň. Alebo seba - na konci sme netrafili presne tie dvojkové dĺžky a Stadelwandgrat sme dosiahli komínom síce podstatne ťažším, ale o to lámavejším. Spodok sem-tam prinesie lezecké perličky, ale precvičili sme si aj zahrabávanie čokov do zvislej trávy. Istení je menej, na orientáciu nestačia. Zato päť expresiek na dĺžku (lana) hej. Pekné výhľady do okolia, najmä na Richterweg a Daham is Daham.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Asi menej lezená cesta, v Behmovom sprievodcovi z r. 2000 je len staršia trávnatejšia verzia. Tak ako všetky trasy do 7, aj táto je sčasti botanickou exkurziou, ale v podstatne menšej miere než Brunner- alebo Richterweg. K veci sú hneď prvé dve zaujímavé dĺžky a vždy znova prichádzajú veľmi pekné miesta. Nástup trvá trochu dlhšie. Chodník v hornej časti steny odbočuje doprava do lesa, chvíľu sa tam točí a potom sa vracia naspäť k suti. V nej rastie osamelý strom, tam si schovajte ruksaky a smelo nahor. Dojem trochu kazí hustota istení, v každom mieste nad 5- vždy cvaknete dve-tri naraz, ale inak je to zážitok. Prvá fotka je od Peternpfad z Vordere Stadelwand, kde sa tlačili davy.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Najdlhšia cesta v údolí a keďže práve zbierame metre, ideme na to. Platne, trávy, stena, platne, platne. Máme staré topo a už pred dvomi dĺžkami mal byť koniec. Teraz viem, ako vyzerá nekonečno. Miestami naozaj pekné lezenie a krásne dlhé platne, škoda tých jalových, trávnatých asi 200m za 1-3. Istené je to celé tak, že sa viac lezie, než cvaká - 5 až 8 m nie je vzácnosť. Našich 15 dĺžok bolo väčšinou dlhých 30-60m, tiež príjemné. Ale nabudúce by som pohľadal cestu, v ktorej je viac skaly než trávy.
 |
 |
 |
S Elenou Skrivanek
Klasická dlhohrajúca platňa. Žiadne pukanie, žiadne štruktúry, kompaktná hladká skala. Zvlnená položená vec bez štruktúr a chytov, týčiaca sa do výšky niekoľko sto metrov. Stadelwandplatte, vpravo ohraničená cestou Richterweg. Vysoká kvalita platne však neznamená, že som v 3. dĺžke nevymrvil dve lišty.
Nástup je na prvom leziteľnom mieste naľavo od previsov a striešok cesty Ogar. V isteniach je zmätok, lezie sa takmer po ničom napravo od celkom peknej špáry, v ktorej ale skoro nič nie je. Štand prudko doprava a po ňom kľúčová dĺžka. Lezenie je stále bouldrové, sem-tam lišta, ale väčšinou obliaky a stále platne vtipné aj hnusné, položené i previsnuté, vždy však hladké. Headwall na konci už nie je tak príšerne platňovitá, ale po chytoch a je to, myslím, najkrajšia časť cesty.
Elena ťahá prvú dĺžku či dve, je to neprehľadné a tak neodbočila do štandu pod prevískom 8-/8. Ten sme teda vynechali. Potom idem ja. Po dobrej polhodine stepovania v platni, hľadania najmenších nerovností a za silného vetra, ktorý vyhadzoval zo steny, mi v traverze konečne šmykla noha. Došla mi trpezlivosť, kašlem na česť a ťahám za expresku, nech si dnes ešte zalezieme.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Spolulezie: Markus Graser
Ak som písal, že v Durststrecke je veľa trávy, tak to v oveľa väčšej miere platí pre Plattensymphonie. Cesta je naviac silne nadhodnotená, kľúčové miesto (vraj 7-) je tak za 6, zvyšok sú krátke miesta max. 5 a chodecký terén. Tri dočahováky však pre malých lezcov môžu byť naozaj ťažké. Veľa lámavých miest, ale aj hladká platňa, posledná dĺžka je vyrovnaná a v podstate pekná. Cesta však nestojí za to.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
S Elenou Skrivanek
Zrejme málo lezená cesta, urobená zospodu a logicky (teda riedko) istená. Prvá dĺžka má dve varianty. Tá vľavo za 7+ je kvôli stromu za chrbtom neleziteľná a aj inak nepekná. Vpravo si zaleziete s krásnym skokom za 8-, mne to ale prišlo ľahšie. Najkrajšia dĺžka na Stadelwand a kto neverí, nech tam beží. Nasledujú celkom náročné stenoplatne. Síce žiadne šmýkačky, ale ani nie úplne po chytoch. Druhú dĺžku mám zase ja. Prídem do madla, hľadám, skúšam všetkými smermi, nakoniec trhám trávičku spoza mikrolišty, ale podržať ju už nevládzem. Veľká hanba, v sedemmínuske som už dávno nesedel. Ďalšie dĺžky už poľavujú, ale treba byť v strehu a trafiť správne kroky. Napriek tomu veľmi pekná cesta.
 |
 |
 |
S Majkou
Majku bolo treba vziať na nejakú starú klasiku. Ráno bol voľný len Peternpfad. Ťahala ťažké dĺžky a ja som sa poriadne vytrápil, ani neviem prečo. Druhá cesta bola Kasnockn, keďže štand Fensterlplatte, ktorú sme pôvodne plánovali, bol stále obsadený. Celá cesta je samá tráva, jedine šestková dĺžka vedie po skale. Zasa som sa vytrápil a pre zmenu viem presne, čo bolo príčinou: nedočiahnuteľná lišta. 6+ je to pre dvojmetrových, doskakovať dvojprstovú lištu som v šestke snáď ešte nemusel. Potom výlez do hliny, pekný vzdušný traverz a už len trávy. Zaujímavé však boli ďalšie cesty na terase nad prvou dĺžkou: strmé a slnečné cesty v úplnom závetrí. Tip na chladné dni.
 |
 |
 |
Minimálne desať rokov s rešpektom pokukujem po tejto dlhej, ťažkej ceste. Ďalší faktor sú zlé skúsenosti s hladkými platňami Stadelwandu. Oba problémy existovali len v mojej hlave. Hej, kľúčové miesto v tretej dĺžke je náročné. Ani nie ťažké, ale vyšmýkané malé stupy a nepríjemne istené: stojíte nad lanom, spálite si nohy alebo vás to prevráti a druzgnete na chrbát. No, druzgol som správnym smerom a na druhý pokus už som to nepustil. Až po vrchol nasledujú pekné drsné platne a stienky s lištami. Nikdy to nie je na trenie, vždy niečo príde a netreba ani veľmi dočahovať. Zvyšok cesty je pomerne ľahký, myslím, že nikde nie je tažšie než 7-, ale ďaleko istené. V hladkej kútošpáre v 10. dĺžke Camalot 0.5 veľmi pomohol, Thomas založil ešte asi na dvoch miestach. Pekný zážitok a dnes v celej stene nebol nikto. Dôvodom je asi štvrtok a fakt, že včera pršalo a na druhý deň malo tiež.
V isteniach často visia šnúrky a sľučky. To je problém, ak máte expresky s trochu hrubšími karabínami - nezmestia sa do malej dierky. Staršie šnúrky pád asi neudržia. Vezmite si jednak aspoň dve tenšie expresky, druhak nôž a šnúrky zrušte, ja som nemal.
Linky
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |