Schneeberg, Stadelwand - Brunner Weg + Stadelwandgrat 550m/5- 16. 4. 2005
Celkom dobrodružná vec a ak práve máte dobré výhovorky proti ťažším cestám, je to dobrý spôsob, ako zabiť deň. Alebo seba - na konci sme netrafili presne tie dvojkové dĺžky a Stadelwandgrat sme dosiahli komínom síce podstatne ťažším, ale o to lámavejším. Ten správny hrebeň je úplne posledný vľavo. Spodok sem-tam prinesie lezecké perličky, ale precvičili sme si aj zahrabávanie čokov do zvislej trávy. Istení je menej, na orientáciu nestačia. Zato päť expresiek na dĺžku (lana) hej. Pekné výhľady do okolia, najmä na Richterweg a Daham is Daham.
Schneeberg, Stadelwand - Richterkante 370m/6 30. 4. 2005
Asi menej lezená cesta, v Behmovom sprievodcovi z r. 2000 je len staršia trávnatejšia verzia. Tak ako všetky trasy do 7, aj táto je sčasti botanickou exkurziou, ale v podstatne menšej miere než Brunner- alebo Richterweg. K veci sú hneď prvé dve zaujímavé dĺžky a vždy znova prichádzajú veľmi pekné miesta. Nástup trvá trochu dlhšie. Chodník v hornej časti steny odbočuje doprava do lesa, chvíľu sa tam točí a potom sa vracia naspäť k suti. V nej rastie osamelý strom, tam si schovajte ruksaky a smelo nahor. Dojem trochu kazí hustota istení, v každom mieste nad 5- vždy cvaknete dve-tri naraz, ale inak je to zážitok. Prvá fotka je od Peternpfad z Vordere Stadelwand, kde sa tlačili davy.
Schneeberg, Stadelwand - Durststrecke 650m/7-
Najdlhšia cesta v údolí a keďže práve zbierame metre, ideme na to. Platne, trávy, stena, platne, platne. Máme staré topo a už pred dvomi dĺžkami mal byť koniec. Už viem, ako vyzerá nekonečno. Miestami naozaj pekné lezenie a krásne dlhé platne, škoda tých jalových, trávnatých asi 200m za 1-3. Istené je to celé tak, že sa viac lezie, než cvaká - 5 až 8 m nie je vzácnosť. Našich 15 dĺžok bolo väčšinou dlhých 30-60m, tiež príjemné.
Schneeberg, Stadelwand - Schwarzer Bruder 320m/8
Klasická dlhohrajúca platňa. Žiadne pukanie, žiadne štruktúry, kompaktná hladká skala. Zvlnená položená vec bez štruktúr a chytov, týčiaca sa do výšky niekoľko sto metrov. Stadelwandplatte, vpravo ohraničená cestou Richterweg. Vysoká kvalita platne však neznamená, že som v 3. dĺžke nevymrvil dve lišty.
Nástup je na prvom leziteľnom mieste naľavo od previsov a striešok cesty Ogar. V isteniach je zmätok, lezie sa takmer po ničom napravo od celkom peknej špáry, v ktorej ale skoro nič nie je. Štand prudko doprava a po ňom kľúčová dĺžka. Nenašli sme. :-) Lezenie je stále bouldrové, sem-tam lišta, ale väčšinou obliaky a stále platne vtipné aj hnusné, položené i previsnuté, vždy však hladké.
* Takto označené fotky sú od Eleny.
RSS
