HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Poznámka: Stadelwand na Schneebergu mám vyčlenenú do stránky zvlášť.


Höllental, Wachthüttelwand: Weichtalwichtel 170m/6+,
Blechmauer: King-Kong-Koarl 130m/6+ 28. 5. 2005

Po minulom trmácaní sa okolo Stadelwand sme sa rozhodli pre niečo s kratším nástupom. Celkom pekné pohodové, teda zaistené, lezenie v inak dosť trávnatej stene. Pár dĺžok stojí za to, najmä ten komín uprostred, ktorý je vraj za 4. Pekný výhľad priamo na Weichtalhaus.

King-Kong-Koarl je výrazne krajšia cesta v Blechmauer. Stále znova ťažká, pekné štruktúry a dolu veľmi fotogenická madlovačka. Zostup je tak ako z Weichtalwichtel miestami asi 2. Zlaňovať netreba, ale padať radšej tiež nie. Ako vždy, spájaním dĺžok ušetríte čas a nervy, tie štandy po 20-30m lezú na nervy.
Weichtalwichtel King-Kong-Koarl King-Kong-Koarl


Rax, Lechnermauern - Bartlrisse 270m/6+ 29. 5. 2005

Večer balíme veľké svine (spolu asi 20l vody pre štyroch) a smerujeme do diery Gaisloch. Už za tmy preliezame hnusný vodopád a potom sa brodíme veľkými snehovými poliami až po Dirnbacherhütte. To sú štyri steny so strechou, vnútri čajník, fľaša od piva, sviečky a miesto práve pre štyri karimatky. Sušíme, čo sa dá, ale veľmi nám to nejde. Tá rodinka, ktorá nám šla oproti, bola úplne suchá - nechápem.

Bartlrisse sú klasikou v stene, ktorá v oblasti nemá konkurenciu. Štandy sú vzdušné ale pohodlné, chyty pohyblivé a istení je viac, než sa nám sprievodca pokúšal nahovoriť. Napríklad prvá dĺžka má 55m a cvaknete v nej päť zlatých nitov. V tretej dĺžke je zbytočný čok, zoberte si naň kladivo, to sa zíde aj na úpravu kameňa v podlahe bivaku. Vklínence sa celkom hodia do odlezu po kľúčovom mieste, keď už bude naštrbený morál. Posledná dĺžka nie je odistená vôbec, ale inak je to únosné, vo všetkom ťažkom toho trčí dosť a kde chýba kvalita, tam je dobrá kvantita. Kľúčová dĺžka je výživná a mne pripadla výrazne ťažšia, než zvyšok - v previse je veľa vecí, ktoré sa tvária ako chyty a nie sú. Ak neťaháte obtiažnosti, pri ktorých nám smrteľníkom padajú sánky, tak ruksak neberte, budete radi.

Je to ZÁŽITOK! Pekná trasa, špáry, komíny, fantastická expozícia na štandoch a pri lezení, kamošov pod vami môžete obhadzovať lokrami, ktorých ale nie je priveľa, hustota istení dodáva intenzitu aj trojkovým odlezom. No a takmer na konci vás určite nadchne pekný celotelový (celoruksakový) komín.
Blechmauer Lechnermauern Lechnermauern
Bartlrisse Bartlrisse Bartlrisse
Bartlrisse Bartlrisse Bartlrisse
Bartlrisse Schneeberg Höllental
Gaisloch Höllental Wachthüttelkamm


Rax, Lechnermauern - Kowelkapfeiler 29. 10. 2005

Už dlhší čas zúri počasie, ktoré malo byť v auguste. Gaisloch je na našu veľkú radosť suchý a teda stráviteľný aj pri zostupe. V ceste sme sami, iba vedľa lezú Bartlrisse Roman s Maruškou, ktorí nás dobehli ráno pri chate a nejakí Rakušania, z ktorých jeden sa v piatej dĺžke pokúšal dostať k nám, keď nás zbadal. Kowelkapfeiler je ešte o dosť vzdušnejší, máličko ťažší a horšie odistený, než Bartlrisse. Na štandoch je vždy niečo navŕtané (kruh či borhák), ťažké miesta vyskobované viac alebo menej hrdzavými skobami, sem-tam borhák. Kľúčová dĺžka sa lezie mierne vpravo od istení, pôvodná línia je technická. Zatiaľ spolu s Bartlrisse to najlepšie, čo som v Höllentali liezol.
Höllental Kowelkapfeiler Kowelkapfeiler
Kowelkapfeiler Kowelkapfeiler Kowelkapfeiler
Kowelkapfeiler Kowelkapfeiler Rax

Großofen - Kopfgeld 5. 8. 2005

Priznám sa k úchylke hneď, najskôr sme chceli liezť niečo horské, lenže počasie nás na Kowelkapfeiler nepustilo. A tak sme nabehli do Nix für Suderer, vraj 6, na Vordere Klobenwand. Hnus, aspoň prvé tri dĺžky. Jeden ťažký krok (3. dĺžka 7-) a zvyšok rozlámaný, zelenina a slalom, že ťažko lano ťahať. Utiekli sme do Gaisbauer Jug, konečne lezenie, ale málo (5). Nasleduje teda Großofen, Kopfgeldplatte. Prvá dĺžka plazenica za 7-, druhá už obstojnejšia. Tretiu sme dali variantu Schrumpfkopf. Nádhera, konečne chyty. Ale v momente, keď si myslíte, že je to za vami, štand na dohľad, udrie posledná platňa s kľúčovým miestom. Zase plazenie. :-) Ale inak fajn cesta, posledná dĺžka mi pripadla byť ľahšia než 7.
Nix für Suderer Kopfgeld Schrumpfkopf
Schrumpfkopf Kopfgeldplatte Großofen
Blechmauer


Schneeberg, Großofen - Galadriel's Spiegel, Untergang des Alpinismus 26. 10. 2006

Galadrielovo zrkadlo je za 8-, no hneď prvá dĺžka nie je vhodná na zahriatie, čakajú tri nepohodlné, horšie istené kroky. Zvyšok je veľmi pekný, istenia sú všade ďalej, než je zvykom, ale zakladať netreba. Záverečná 8- je najskôr neprehľadný boulder cez malý prevísok a potom vytrvalosť po nezvyčajných vykvapkaných strúhadlách. Neuveriteľné, bál som sa aj dýchať, radšej som oddychoval v každom istení, než preletel po tých ostrých štruktúrach. Naposledy je výhodnejšie štandovať viac vľavo v Orte der Kraft, inak sa pri páde asi spálite o lano.

Frauen sind der Untergang des Alpinismus (pôvodný názov :-), 7, je hneď vedľa. Posledné dve dĺžky sú excelentné, opäť po strúhadle, a aj v tej 6+ sa dá zamotať. Finále obsahuje krásny boulder po malých ale dobrých chytoch a pár dlhších krokov. Teším sa z OS prelezu. Istené je to príjemne.
Großofen Großofen Großofen
Großofen Großofen Großofen


Rax, Blechmauer - Hic rhodus, hic salta 280m/8-

Pred nami nastupuje dvojka miestnych, ktorí to vraj už liezli viackrát. Tešíme sa na pekný zážitok. Pár zaujímavých miest, prichádza crux. Hecujem sa do onsightu, no je to neprehľadná križovatka troch ciest. Pripadám si ako na Prístavnom moste, jedna cesta križuje, niečo ide doľava a tretia cesta skratkou. Skúšam to skratkou, tá je však neleziteľná (možno 8+, ako píše bergsteigen.at) napriek isteniam po metri. Doľava to po vybouldrovaní drobných chytov ide, napodiv je to najhoršie odistený kus celej cesty. Ďalší dlhý traverz a hoci ide hneď, ja viem, že sem sa pre RP už nevrátim. Ale expozícia je pekná a až na tie traverzy celkom pekné lezenie aj v poslednej dĺžke, ktorá nás nepúšťa zadarmo.
Blechmauer Blechmauer Blechmauer


Rax, Blechmauer - Weg der Freiheit 6+, Blechmauernriss 5+ 280m

Deň je mladý, po Hic Rhodus naliezame do druhej cesty. Weg der Freiheit je preistená borhákmi, ale morálovo. Pekné, krásne, nádherné dve špáry. Buď som totálne zoslabol, alebo sme liezli nejakú tlačovú chybu, no druhá dĺžka bola pre mňa neleziteľná. Rád sa nechám poučiť o riešení tej striešky. Po menšom zmätku v topo sme prešli takmer turisticky pár ľahších krovinatých metrov a cestu zakončili asi stometrovou neuveriteľne exponovanou, na bok položenou špárou, v ktorej sa chvíľku aj plazí, potom z plazu vylieza a opäť zalieza. Milujem klasiky. Na podstatných miestach boli dobré skoby, na tých nepodstatných naše friendy.
Blechmauer Blechmauernriss Blechmauernriss


Rax, Vordere Klobenwand - Zwidawurzn 210m/7+

V dolnej časti vytrvalostné dĺžky za 7 a 7+ po veľmi ergonomických madlách a takmer žiadnych stupoch, ďalej sú hlavne kratšie ale ťažké bouldríky. Krásna cesta, v každej dĺžke treba niečo riešiť a o to viac sa teším z OS prelezu. Škoda dvoch prilepených chytov, ale neodkláňajú sa od charakteru línie. Poobede si na dorazenie dávame Blechmauernverschneidung 6 a sme naozaj dorazení.

Rax, Vordere Klobenwand: John Wayne der Alpen 6+, 120m

Spolulezec: David Schrottner

Ťažšie dĺžky, teda 6- a viac, sú pekné a poctivé, inak je to trochu trávnaté. Dobré na rozlezenie alebo dorazenie. Hlavný program dňa by som hľadal inde.


Schneeberg, Verlorener Turm

Previsy, strechy, po chytoch, už dlho to počúvam. Realita je iná - mal by som mať dobrú formu, tá sa však niekam stratila a sedím v každom zaujímavejšom mieste. Začali sme s veľkými očami cestou Vergessene Welt, 8. Trochu nevyrovnaná, nepríjemný boulder nad tŕnistým kríkom. Mokrý záver doliezame inak. Weg zum Licht, 8-, je pekná a oveľa chutnejšia, na záver silne vytrvalostná. Na koniec si nechávame skvostnú Die Feuer Midgards, 7+ a čistý prelez. Prevísa to celé, ale hrana v tretej dĺžke je úchvatná - vzdušnejšie sa už nedá. Odporúčam.

Na druhý deň skúmame Blechmauer - všetko zatečené. Vrtuľník z Akademikersteigu niekoho zachraňuje, v doline auto a vyložená truhla. Otrasení sa presúvame sa pod Schönbrunner Stiege a lezieme Malaga Steig s vykvapkaným nástupom za 7+. Veľmi pekné. Na Wachthüttelturm lezieme Loicht genüßlich. Sedmičková hladká špára je v mokrom stave celkom zaberačka. Zvyšok pohodové, pekné lezenie.

Niekedy neskôr, možno o pár mesiacov či rokov, na tomto mieste skúšam prvú dĺžku Raxkönig 8-. Po pár zaujímavých a už aj celkom náročných miestach udrie hladký kút. Párkrát sa vysypem, potom s otázkou v očiach ťahám za expresku. Odpoveď mi dnes však nedal nikto.

Na Wachthüttelturm sú vpravo od cesty Weichtalwichtel jednodĺžkové veľmi pekné športové cesty. Zvislá stena, vykvapkané ostré chyty, technické miesta a vytrvalosť. Obtiažnosť od 7+ do 8-, prehľadné cesty sa ľahko lezú na OS, ale ľahké veru nie sú.


Rax, Blechmauer: Gelber Oktober 7+

S Elenou Skrivanek

Nová cesta, dole veľmi usilovne vyhrabaná, ale aspoň sa stále lezie. 8. dĺžka strmá, excelentná po ostrých štruktúrach. Dĺžka pred ňou so sokolíkom a následnou stienkou už slušne vysoko nad zemou preverí silu prstov aj vytrvalosť. Vždy znova zaujímavé miesta, pekné lezenie, hoci tomu trochu chýba celková línia.

Po búrke je stena trochu mokrá a keď sa v druhej dĺžke trápim v mazľavej miske, uvažujem, či by predsa nebolo lepšie vypekať sa s davmi ľudí vo Vordere Klobenwand. Nebolo, v Blechmauer sme doobeda sami. Každodenný prísun adrenalínu zaisťuje pohľad na blížiacu sa búrku. Včera sme dobiehali mokrí k autu, chalani jedni aj druhí prezlaňovali v lejaku osem dĺžok. Aby sa to nestalo aj nám, utekáme, čo to dá. Lezenie je inak bez stresu, dlhé dĺžky, pekné miesta. Sokolík v siedmej dĺžke je mokrý, no Elena ho chladne vybehne, v mokrej stienke však končí. Ja chvíľu objímam blatovú hranu a pomýšľam na odsadnutie, no Elena mi vyradí dierky a ja s veľkým krikom a tmou pred očami dorážam na policu. Nasleduje perla dnešného dňa, dlhé kroky doľava a nahor po ostrých štruktúrach, tu mi Elena znova poradí a zase s trochou kriku a fučania to púšťa.

Dobieham si ešte po Reverso, ktoré som zhodil z druhého štandu priamo na chodník a o päť minút dvanásť (pred frontou) sadáme do auta. Nejaká partia sa ešte špárala v polovici špár Blechmauernverschneidung, tak im treba.


Rax, Wachthüttelwand: Reifweg 4-

S Marcelou

O rok možno s deťmi. :-) Lezenie sklamalo, ale v spodnej časti sú pekné stienky. Nad odbočkou do komínov Wachthüttelwandkamine začínajú ťažšie dĺžky. Využívam prvú príležitosť zablúdiť a miesto zliezania pokračujem krásnou špárou. Až keď stretávam expresku, karabínu, zlaňovaciu sľučku a ďalej vidím strmú prstovú špáru, dochádza mi, že toto za tri nebude a zliezam. Neskôr zisťujem, že špára je za 5 A1. Škoda, kľúčová dĺžka je strašne trávnatá, ani zlezenie pred ňou asi 8m zadarmo nebolo. Na konci je ešte pekný hrebienok s prekvapením, asi metrovou trhlinou, ktorú treba prekročiť. Zostup doprava na turistický chodník je trochu dobrodružný, ale dobre vychodený.


Rax, Blechmauer: Talwächter 8 a Trash and Terror

Spoluliezol: Markus Graser

Vlastne ani neviem, ako tá osmičková dĺžka vyzerá, lebo v nej boli potoky vody. Po nástupe trávou a neprehľadnou šestkou dlho neváhame a evidentne mokrú dĺžku obchádzame cez Trash and terror, ktorá vyzerá sucho. Je to za 9- a suchá je len mimo chytov. Nevadí, obligátny spodok sa dá. Pekné lezenie, dvere sem, dvere tam, pár dierok, chyty sa stále zmenšujú a stena skláňa dozadu. Dva metre na konci nie je nič. Nechápem, ťahám expresku a ideme ďalej. Prichádza krátky bouldrík za 7+ a vytrvalostná, neprehľadná dĺžka. Tá je už naspäť v Talwächteri. Než nájdem chyty, dochádza sila, ale aj tak je veľmi pekná. Posledná, v knižke ospevovaná, je skôr natlačená nasilu na hranu, ale dobrý dojem zo strmej, kompaktnej cesty prevažuje.


Rax, Blechmauer: Weichtalkante 5 (Woachtalakante, Blechmauernkante)

S manželkou Majkou

Trochu lámavá, na päťku náročná, ale vcelku pekná cesta bez slabých miest. S ruksakom a bez magnézia som v tomto teple mal zážitok aj ja. Treba dávať pozor na turistov priamo pod cestou, lebo padajúce chyty oni neocenia. Zostup je cez Blechmauernsteig - veľmi exponovaný, my sme ho tentoraz celý istili. Dalo by sa vyjsť aj nahor a zostúpiť cez Wachthüttelkamm.


Rax, Blechmauer: Weg der Freiheit, Stadler-Kröttlinger Risse 6+, 280m

Spolulezec: Markus Graser

Kráčame tichým údolím. Je 12 °C, pofukuje mierny vietor a mne je v krátkom tričku mierne zima. Našťastie nás stúpanie trochu zahreje a dostávame sa mimo studenej polievky na dne doliny. Chvíľu máme stres, lebo pred nami nastupujú dve dvojky. Ale pekné klasiky dnes už nikto nelezie, masochizmus sa nenosí. Naša cesta je voľná, ostatní lezú novinku Blechmauernpogo.

História sa opakuje. Weg der Freiheit je opäť zatečená a tam, kde som sedel pred desiatimi rokmi, som sedel aj teraz. Dokonca mám pocit, že vtedy som to vysedel o niečo rýchlejšie. Ale po obligátnom lese už nasleduje pekné špárové lezenie. Ak to teda máte radi. Ja to rád mám a tak sa teším po každej dĺžke, že som ju prežil. Pekné strmé špáry, vzdušné, namáhavé, ale dobre odistené. Nezakladáme, nie je veľmi kam. Zato keď sa v deviatej dĺžke nahlas rozčuľujem, že by som už rád niečo cvakol, ukazuje sa, že nit mám za ruksakom. Nevadí, skala je pevná, nervy tiež. Načasované to máme dobre, slnko na nás zasvieti až po dolezení. Inak by sme sa asi upiekli.

Kľúčová dĺžka Weg der Freiheit sa naozaj nedá voľne liezť, keď je mokrá, lebo je zablatená. Ale dnes je tam už dostatok istení na jednoduché poťahanie A0. Potom ešte nasleduje veľmi zaujímavá šikmá špára, z ktorej sa dodnes neviem vysomáriť. Liezť to hore, dolu, obojako? Ľahké to nie je tak ani tak a či je to 6+? Uvidíme opäť nabudúce.


Rax, Blechmauer: Blechmauernpogo 7, 280m

Spolulezec: Elena Skrivanek

Tri oriešky pre Červenú čiapočku (uzimená Elena v pršiplášti a vôbec všetkom, čo sa dalo obliecť). Oriešky aj pre mňa. V prvej platni váham, moje jasnovidecké schopnosti za hranu madla nesiahajú. Nakoniec skáčem, bolo dobré. V ďalších dĺžkach skáčem ešte dvakrát. Pogo má veľa dlhších krokov a ja netuším, ako to liezla Elena, lebo je výrazne menšia a skákať sa bojí. Lezenie je prekvapivo vyrovnané a veľmi pekné, v každej dĺžke tých orieškov treba rozlúsknuť viacero. Trochu brzdia zdĺhavé analýzy platní a vadí, že cesta niekedy vedie tesne vedľa štvorkových kútov. Dĺžky sú veľmi krátke, čo-to sme pospájali - hádam nebudem na každom štande doberať 50m lana. Prvú dĺžku som si po Elene vytiahol aj ja, lebo sme sa vrátili po spadnutú expresku.


Linky


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na