HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine	RSS

Ötztaler Alpen 12.-18. 8. 2002
časť 1. / -> časť 2.

Ako som niekedy vo februári tohto roku prišiel na myšlienku vyraziť do Ötztalu? Myslím, že som na mape zapichol prst do miesta, kde bolo najviac trojtisícoviek pokope. Pol roka som zháňal informácie, sprievodcov, fotky a motiváciu. Tej som mal najviac. Pomerne rýchlo sa ukázalo, že Ötztal je pokrytý ľadovcami. Absolvovali sme teda ľadovcový kurz na Dachsteine. Výstroj? Ja som nakúpil, ostatní si požičali z Alpenvereinu. Kondícia? Tréning!

Pôvodný plán bol desaťdňový, žiaľ, kvôli nepriaznivému počasiu sme začiatok posunuli z piatku na pondelok. V celej Európe práve kulminovali záplavy, v týždni sme počuli správy o katastrofách v Čechách, no my sme mali slnečné počasie. V pláne bolo prejsť štyri chaty okolo dedinky Vent (Tirol) a priľahlé vrcholy.

V pondelok celou cestou tam silne pršalo, cesta Wien - Vent trvala asi 8 hodín. Vyzbrojení priaznivou predpoveďou počasia sme za mrholenia vystúpali na Martin-Busch Hütte (2501m). Tip: vo Vente (1970m) dole pri potoku pod mostom k Hotel Vent je neplatené parkovisko.

Prvý dojem z chaty: zvonku malá, zvnútra veľká - a plná. Neboli sme jediní, kto čítal predpoveď počasia. Miesto na spanie sa pred dvomi týždňami už nedalo rezervovať, ale prekvapenie na recepcii bolo príjemné. Aj cena za nocľah: 3 EUR na osobu a matrac. Večierka je o desiatej, mnohí spia už skôr. Asi 40 ľudí spí v jednej miestnosti, na večerné pokecy nie je príležitosť. Ani sily, pretože ruksaky s výstrojou a stravou na celý týždeň boli ťažké. Aj igelitky v rukách - také niečo už nikdy v živote neponesiem. Myslím, že aj mama sa poučila. Zato varenie v kuchynke na plynových varičoch bolo bez problémov.

Utorok 13. 8. Aklimatizačná túra na Kreuzspitze 3457m. Pri raňajkách si dávame načas, obloha je beztak zatiahnutá. Keď o pol desiatej ešte navštívim čerstvo umytú umyvárku, zoznamujem sa s energickým chatárom. Chatu treba opustiť pred pol deviatou. Preto sme boli poslední... Okolo 13:00 sa vyjasňuje a behom dvoch hodín sme všetci spálení, zato vidno aj náš zajtrajší cieľ - Similaun. Nad 3000m leží veľa nového snehu z posledných dvoch týždňov a nad 3400 takmer ležíme my pod tlakom víchrice. Večer sa chata plní do posledného miesta, pretože počasie je definitívne dobré. V kuchyni až do večierky obveseľujeme skupinu Holanďanov nacvičovaním záchrany z trhliny, ktorá je akože za stoličkou. Mama hovorí, že na ľadovec nepôjde.

Streda 14. 8. Mama na ľadovec predsa len ide. Similaun 3600m. Ráno tentoraz vstávame s ostatnými o pol šiestej. Výstup cez Marzellkamm je bez problémov, predbiehame pár ľudí s ťažšími ruksakmi. Až na silný vietor hore je inak dokonale krásny deň a z vrcholu vidno celý svet. Alpy sa tiahnu na všetky strany a nikde nevidno civilizáciu, zato na juhozápade Ortler (3905m) s Königsspitze a kúsok ďalej Piz Bernina (4048m).

Štvrtok 15. 8. Prechod cez Seikogel 3360m z Martin-Busch Hütte na Hochjoch-Hospiz. Výstup bol podobný ako na Kreuzspitze, len miesto snehového hrebeňa bol skalnatý a trochu náročnejší. Zostupuje sa však do úplne iného sveta. Morény, obrovské hlboké údolia... Myslím, že keby sme Rofental otočili hore nohami, vznikli by Tatry. Veľmi pekná túra.