HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine RSS

Dachstein (zur deutschen Version)

Dachstein je veľký a husto navštevovaný masív severných vápencových Álp. Nie najvyšší (Lechtaler Alpen) ani najväčší (Totes Gebirge), pre lezca je však zaujímavý veľkými strmými stenami, aké sa mimo Dolomitov hľadajú ťažko. A skala je dobrej kvality, ako sme prekvapení zistili: pevná, drsná, štruktúrovaná, dobre istiteľná. Okrem cesty Steinerweg, v ktorej sa stále niečo deje, steny nebývajú lezené často. To je škoda. Veľkolepá scenéria stien a ľadovcov aj zážitky z lezenia predčili všetky očakávania.


Cesty


Zúčastnili sa: Tomáš Hanzalík, Roman, Jakub, ja a dvaja mne neznámi Slováci

Hoher Dachstein 2995 m

26. 8. 2007 - Serpentine 6+, 700m. Ubytovať sa nám podarilo pod južnou stenou. No blízkosť je v tejto obrovskej scéne relatívny pojem, ranný nástup ešte v tme je kruto zdĺhavý. Z troch žľabov v skalnom stupni pod stenou je ten ľavý najschodnejší, a aj tam päť metrov istíme. Nasleduje veľmi namáhavá suť a zákerné snehové pole. Prešli asi dve hodiny a obzerám sa v prvom nevýraznom kúte, či som tu dobre. Po pár metroch stretávam štand a pekný deň začína. Povzbudený leziem ďalej, zakladám, vychutnávam metre za 5+, štandujem. Je bezvetrie, príjemne teplo a takmer jasno, telesne aj psychicky sme v úplnej pohode.

V každej dĺžke je pár zaujímavých miest, zvyšok je ľahší a to umožňuje nezvyčajne rýchly postup. Stačí pár istení na dĺžku. Ťažké sú platne v 5. a 10. dĺžke, obe vynitované. V 12. dĺžke je problém jeden krok cez previs hneď od štandu a nestúpiť pritom ističovi na hlavu. Stena je kompaktná, friendami sa istí skvele a v ťažkých miestach stretávame skoby. Polčas je pri jaskyni nad ľahšími platňami cesty Gödel-Steiner. Nasledujúce dĺžky sú trochu vyrovnanejšie, je tu aj viac nitov. Posledné dve traverzujú doľava rozbitými visutými špárami a policami. 25 dĺžok je za nami.

Zo sedla Obere Windlucke s trochu nalomenou kondíciou stúpame na vrchol Dachsteinu, o pol siedmej sme hore. Nikde ani nohy, fúka studený severný vietor a je trochu zamračené. Zostupujeme cez Schulteranstieg po dlhej ferrate, ktorá obchádza okrajovú trhlinu ľadovca. Mačky ani gamaše cestou po snehu nepotrebujeme. Z ferraty pod Hunerkogel odbočujeme do slabo vyvinutej sute, ktorá trochu zrýchli zostup. Po dvoch hodinách sme pri stane. Náš deň trval 16 hodín. Keď večer o desiatej varíme, v stene Untere Windlucke pobehuje čelovka. Niekto hľadá a nenachádza zlaňáky.

Untere Windlucke 2650 m

27. 8. 2007 - Große Verschneidung 6+, 550 m. Po Serpentíne sa ešte cítime živo a predpoveď sľubuje už len jeden pekný deň. Dáme teda ešte niečo náročnejšie, ale kratšie. Suť pod stenou je naozaj nepríjemná, lezieme ako batoľatá. Asi hodinu šaškujeme pri snehu, či skôr ľade, nakoniec naliezame jednoducho na úpätí steny mimo snehových polí a po rampu dáme dve pekné dĺžky asi za 4. Nasledujúcich 150m lezieme súbežne, istiť aj tak nie je veľmi o čo, hoci platne sú miestami vcelku strmé. V ústrety nám zlaňuje dvojka, ktorá strávila noc v stene, najskôr hľadajúc zlaňáky, neskôr drkotajúc zubami.

Od úvodných päťkových kútov obtiažnosť stále rastie, skoby sú iba v šestkových miestach a štandy tiež nie všetky. Veľký kút je oveľa vážnejší, než Serpentína. Skala je neuveriteľne rozožratá vodou, lezieme po drsných dierach. Brušká prstov už protestujú, najmä v mojej 6+ - krásnej vytrvalostnej asi 30m stene po dierach a špárach, priama varianta so skobami. Štandujem na odštepe. Potom je chyba v topo, na skale chýbajú dve dĺžky. Jakub to, sediac v poslednej viditeľnej skobe, študuje 25 minút. Hneď nasleduje ďalšia 6+ a po nej zlý štand. Kľúčové miesto je riadne vypečená lištovačka na tak vzdušnej hrane, že viac exponovaná už byť nemôže. Ťažké dĺžky trvajú takmer po hodine, asi sme už unavení. Záver je opäť ľahší.

Posledný štand dávam na systéme políc. Tesne naľavo od vodného pruhu, zvisle pretínajúceho celú stenu, sú nové zlaňáky. Od prameňa kamzík pozerá naším smerom a keď mu začneme hroziť, že zlaní s nami, nebadane sa vyparí. Zliezame a traverzujeme doprava k prvému štandu na ceste nadol, naberáme chutnú pitnú vodu. Na osem zlanení, posledné dve potme, sa dostaneme až dolu, presne na miesto medzi snehmi. Super. Lano sa nám neseklo, štand som prehliadol iba jeden.

Chalani v tejto stene liezli Wasserfallweg, 6- a tiež sa im páčila. Tretí deň ešte lezú Steinerweg. Dachstein je od rána v oblakoch, po dolezení kvôli búrke bivakujú pri hornej stanici lanovky. Otvorenou chatou kúsok od nej pohrdli. My už len jeme, pijeme a spíme v aute, čítali sme totiž predpoveď počasia.

Hohes Dirndl 2829 m

10. 8. 2008. Maixkante, 6, 700m. Predpoveď dobrá, forma dobrá, vyrážame - ale za dažďa. Nedobre, je síce jasno, viditeľnosť na pohľadanie, ale steny sú ešte plné vody. Nástupové snehy sú oveľa väčšie, než minulý rok, do steny Untere Windlucke sa teraz suchou nohou vkročiť nedá. Všetky moje seriózne plány sú mokré, zo stien kvapká, tak lezieme tento hnus: Maixkante, 6, 700m. Populárna cesta, ale tie komíny sú skôr nepríjemné, skala lámavá, police plné štrku.

V horných partiách je na policiach včerajší sneh, ale nič rušivé. Iné je to na severnej strane. Snehu je viac, už má kôru a nenachádzame zlaňáky. Dávame 2x plných 60m (podľa sprievodcu 4x 20m). Druhý zlaňák je napínavý, zúfalá sľučka okolo lokra. Nie sme tu prví. Ponáhľame sa dolu ferratou cez Hunerscharte, lyžujeme známou nedonosenou suťou a som rád, že križujeme chodník ešte za svetla. Keby sme ho minuli, dosutili by sme sa až k vysokému vodopádu.

Chalani liezli Hazardline, 8/8+ a tiež nie sú nadšení, sú to odlamovacie ostré škrabky.

Gamsfeldspitze 2655 m

11. 8. 2008. Nasenpfeiler 7, 250m. Dnes by steny už aj boli suché, ale sme unavení. Vyberáme športové lezenie, búrame stan a z parkoviska naľahko traverzujeme pod stenu nad Edelgriesom. Doobeda je v tieni, takmer suchá. Pekné stenové lezenie, dve dĺžky sú úplne fantastické. Samotný The Nose je náročných 20 metrov, stačiť nám musí málo. Nad terasou sa nevyznám, naliezam do cesty, ktorá tu nemá byť, strašná platňa asi za 7. Zhora nás už ostreľujú zlaňujúci Rakušania, Jakub posiela nadol kameň ako hlava, ktorý zhodil nohavicou. Lepšie by bolo zlaniť hneď z terasy, cesta aj tak končí na pilieri bez výhľadu a vrcholu.


Poznámka: Ak píšem, že lezenie bolo príjemné a pohodové, treba myslieť na to, že 7+ na OS zvyčajne vyleziem, boli to pre mňa teda relatívne ľahšie cesty, v ktorých som sa nepotreboval veľa istiť. Prosím nepodceňovať obtiažnosť a čas.

Čo so sebou: Každý si nájde svoju rovnováhu medzi komfortom a hmotnosťou. My sme mali jeden spoločný batoh a v ňom jedlo na deň, 3 l vody, bivakvak pre dvoch, nejaké oblečenie, pevné topánky, gamaše. Nabudúce by som vzal mačky (aj kvôli suti) a vynechal gamaše a Jakubove cigarety. Istítka boli friendy Camalot do veľkosti 3 a rôzne čoky, stačilo.

Ubytovanie: Dachstein-Südwand-Hütte (privat, od 12 EUR), Seethaler Hütte (Alpenverein, od 4 EUR)

Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <martin @ cernicka.eu>
Reklamu mi posielajte na /dev/null