HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Vysoké Tatry 3. - 5. júla 2004

Vysoké Tatry, najmenšie a najkrajšie veľhory na svete. Žiadne ľadovce, ale o to viac ľudí v teniskách. Národný park a zákaz pohybu mimo značených turistických chodníkov. Práve preto a napriek tomu sme sa tam vydali skúmať dávno známe značené trasy. Ak sa vám bude zdať, že sa nemiestne rozplývam nad počasím, je to tým, že ono samo bolo nemiestne - tri dni bez dažďa nezažili ani najstarší tatranskí pamätníci, ba dokonca ani ja ešte nie.

Sobota 3. júla. V zostave Aďa, qwerty, Lucia, Maja, Diana, Juro a ja prichádzame do Tatranskej Štrby. Autá nechávame pri stanici a vezieme sa na poslednú minútu stihnutou zubačkou na Štrbské pleso. Za slnkosvitu stúpame okolo Žabích plies nahor a ja premýšľam, že hoci sa mi tie túry pred dvadsiatimi rokmi zdali nemožne dlhé a som tu aspoň piaty raz, výstup mi pripadá stále kratší a zaujímavejší. Určite za to môže aj pestrá trasa cez skalné prahy, mikrodolinky a plesá, ako aj výhľad z Rysov, ktorý patrí k tým kvalitnejším. Tatry opäť prekvapia svojou malou šírkou, na oboch stranách vidno až rovinu dole.

Chatár pod Rysmi pri pohľade na nás a naše množstvo zalamuje rukami, ale po chvíli nás bez problémov ubytuje. Spanie je pohodlné, vďaka veľkému počtu báb sa pomestíme dva kusy na matrac a deky hrejú viac než dosť. V noci trochu prší a fúka tak, že chata hrozí odletieť.

Nedeľa 4. júla. Večer nám pár Čechov radil neísť na Zbojnícku chatu cez Ostrvu, ale cez sedlo Váha, popod Galériu Gánku a cez Pustú lávku. Dnešný prieskum ukázal, že prevej v sedle Váha možno síce obísť, ale snehu je všade na trase priveľa. Hodinku sme veselo stratili, púšťame sa teda na Popradské, ešte stále veselo na Ostrvu a už o niečo menej veselo traverzujeme veľké suťové svahy magistrálou na Sliezsky dom. Je zaujímavé sledovať toto minipohorie zo včetkých strán, každú hodinu prechádzame cez ústie nejakej doliny. Nad nami sute alebo skaly, štíty a pod nami zvlnené lesy - na materiáli morén, vytlačenom ľadovcami z dolín.

Na Sliezskom dome sa odpája Aďa s postihnutými kolenami a qwerty, my sa hobitíme ďalej popod úžasné steny Gerlachu a Granátov. Slnko pomaly klesá a mraky dokresľujú dramatický efekt pri pohľade z Východnej Vysokej. Na jednej strane Rysy, Vysoká, Gánok, Gerlach, na druhej Lomnický a Ľadový štít, vzadu smiešne kôpky Belianskych Tatier, okolo ježaté hrebene a uprostred ja s foťákom bez filmu. ;-) Zostup z Prielomu bol mixový, veľa snehu, ale o 21:15 sedíme na Zbojníckej chate. Vyfasovali sme polievku a matrace a neschopní varenia ani jedenia klesáme do spacákov.

Pondelok 5. júla. Na Hrebienku napriek ideálnemu počasiu upúšťame od pôvodne plánovaného výstupu na Slavkovský štít a trekujeme na Skalnaté pleso. A tak sa dnes konajú ďalšie maličké dolinky popri tatranskej magistrále a opaľovanie na Skalnatom plese. Dobre robíme, pretože do vlaku v Lomnici sadáme v momente, keď začína lejak. Autá nachádzame napriek povedačkám o vykrádaní na stanici nepoškodené a nepokutované.


Náš program, časy a prevýšenie:

Náklady:

Poznámky:


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na