RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Obsadenie: El, Juro Solovic, ja
Na Veľkú noc prišlo niečo veľké: moja prvá zimná návšteva Vysokých Tatier. Kvôli nepriaznivej predpovedi počasia to niektorí vzdali ešte pred odjazdom, ale nakoniec to vyšlo oveľa lepšie, než sme dúfali.
Piatok 14. 4. Končistá: Cesta od parkoviska pri stanici Popradské pleso nie je veľmi záživná, k tomu aj prší, ale po ubytovaní na chate sa počasie zlepšuje. Stúpame pod Ostrvu, je teplo a idem na pásoch, Juro na mačkách, Elena bez. Kúsok traverzujeme po magistrále popod Tupú a smerujeme opäť nahor, k Tupej priehybe. Nasleduje pekný krátky zjazd pod Končistú. V mačkách je žľab na vrchol pekná zaberačka s prevýšením asi 500m. Silno fúka a trochu sneží, nič nevidno. Až po zjazde sa oblaky dvíhajú a poskytujú nám výhľady. Aj orientáciu na pekný strmý zjazd do Zlomiskovej doliny z Lúčneho sedla. Tu ešte leží príma prašan na tvrdom podklade: jeden z najkrajších úsekov tejto sezóny. Nikde ani človeka.
 |
 |
 |
Sobota 15. 4. Vysoká: Ráno sa ešte trochu mračí, ale rýchlo sa vyslní. Tešíme sa, že Centrálny žľab na Vysokú dve partie pred nami prešľapú, ale otáčajú. My nie a máme to potešenie vydupať ho sami. Reťaze na vrchol sme nevideli, vyhodilo nás to do sedla. Som fascinovaný ostrým hrebienkom, na všetky strany trčiacimi žulovými blokmi a pohľadom do gágora, z ktorého sme práve vyšli. Zjazd je v 30-50cm už nie celkom suchého snehu zážitok. Len horných 10m je vyfúkaných a lyžovať sa nedá. Žľab má stále strmosť medzi 35-40°. Obedujeme pri plese a stúpame späť k Elene do Dračieho sedla a z nedostatku vody v termoskách, žiaľ, pri ešte stále modrej oblohe klesáme na chatu. Liter na deň, to bol nápad.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Nedeľa 16. 4. Rysy: Ráno husto prší, no po piatich minútach pri rázcestí do Mengusovskej doliny prestáva. Ku Chate pod Rysmi je na lyžiach aj pešo prešľapaná diaľnica. Lyžujeme z Váhy do Českej doliny, akurát je dobrá viditeľnosť. Vľavo na rebre je menej ťažkého snehu a viac firnu, pod nami skalný prah, ten obchádzame späť v žľabe. Tam je hlboký ťažký sneh. Výstup do sedla Váha je úplná žmýkačka, je teplo a ani lístok sa nepohne. Česká dolina je veľmi impozantná, všade od Gánku po Rysy sú skalné steny. V hmle ideme ešte na Rysy, proti očakávaniu je to ľahké. Ťažší a trochu exponovaný bol iba výšvih pod chatou, napravo od letnej cesty na snežnej rampe chatár natiahol fixné lano. Po polievke na chate si dávame ešte pekný svah pod Kôpkou a vraciame sa na Popradské pleso.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pondelok 17. 4. Kôprovský štít: Pri rázcestí dnes pre zmenu pršať začína a už neprestáva. Po odubytovaní máme plné ruksaky, veci nechávame pri veľkom balvane v Mengusovskej doline. Na ňom sme objavili niekoľko krásnych línií, asi polhodinu v daždi a lyžiarkach bouldrujeme. Počasie sa hore ešte zhoršuje, mokré veci zamŕzajú na nás. Pri Dolnom Hincovom plese zhadzujeme pásy a v snehu konzistencie blata "lyžujeme" späť k bouldru a ďalej až k autu. Pekný víkend je za nami, Juro uvažuje, že na lezenie v Tatrách si zaobstará bouldermatku.
Jedna z akcií, na ktoré sa nezabúda. V aute sa cestou dohadujeme na Gerlach, pred nami má dve hodiny náskok žilinská partia, ktorú pri troche šťastia dobehneme a povozíme sa na ich lanách. Mraky končia pri Martine, za nimi modré nebo.
Nabiehame ku Sliezskemu domu a ďalej do Velickej doliny. Nikde ani noha, len čiara od lyží. Krčmárov žľab vidno až keď stojíme pod ním, spoznávame ho podľa veľkého suťového kužeľa. Konečne tieň. Skupina pred nami je práve zamestnaná lezením, o polhodinku sme pri nich.
O čo ide: Krčmárov žľab na Gerlach je dosť strmá vec a v dolnej tretine je skalný prah. Ten sa však pri pohľade zblízka ukazuje vysnežene, lezieme len päť metrov, dva kroky v mačkách na trenie po hladkej skale. Pekná expozícia. Domnievam sa, že to je pre dnes všetko a teším sa na vrchol. Pred nami v žľabe je strapec ľudí a dobrá stopa. Sneh je kompaktný suchý, ani prašan, ani doska. Všetko je úzke a strmé, okolo nás steny. Horná prevej je slabo vyvinutá a nerobí problém.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Na slnku pijeme a zakrmujeme. Čaká nás vrcholový hrebeň a prevýšenie asi 150m. O pár krokov ďalej sa mierne zdesím, hrebeň pôsobí - pôsobivo. Vyzerá to na celodenný program s následným nočným lyžovaním. Ale krok za krokom, Žilinčania sa vyznajú a hoci pomaly, za dve hodiny to máme. Zliezame, traverzujeme, zlaňujeme, jedno vtipné miesto za druhým. Do skalného okna sa zmestím iba bez ruksaku, ktorý poťahujem za sebou dúfajúc, že cezo mňa nepreletí. Nasleduje miesto, ktoré si netrúfam oklasifikovať, ale dalo zabrať. Na tatranskej stupnici obtiažnosti skalného lezenia "ide - ide ťažko - nejde" to bolo medzi druhým a tretím stupňom. Na celej trase s výnimkou kramlí Batizovského žľabu nie je istenie, takže lezecké úseky sú síce krátke, ale výživné a veľmi vážne.
Záverečný briežok, vlastne horná časť Batizovského žľabu, vyzerá z diaľky mierne previsnuto, má však len asi 45° a neskôr ho lyžujeme. Výhľad je fajn, Tatry sú úžasné a smiešne zároveň. Oko bez prechodu skĺzne z nášho mixového hrebeňa na zelené a hnedé polia.
Batizovský žľab je trošku menej strmý než Krčmárov, hlavne však plný firnu a široký. Keď už dole vidno prah, ideme opäť do mačiek, traverzujeme o rebro doľava a po kramličkách zliezame a zlaňujeme. Nad nami visí pekný ľadopád. Zjazd a traverz z Batizovskej do Velickej doliny, hlavne nestrácať výšku, a nekonečné kilometre cestou od chaty k autu.
Pri pokuse odísť nám auto zapadá do snehu, sadá na podvozok a tak produkujeme inžinierske dielo menších rozmerov a veľkého účinku. Hever, drevo a koľajnica vedú k úspechu po 40 minútach a na tretí pokus.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Auto parkujeme v bezpečí suchej cesty v Smokovci. Parkoviská ešte peniaze nepýtajú. Lyže 10 minút nesieme cez polomy, kúsok pod lesom začína sneh.
Po Gerlachu je Kráľovský žľab z Veľkej studenej doliny príjemnou prechádzkou. Je to prvý žľab doľava na prvej čistinke v doline. Obdivujeme staršiu lavínu, ktorá znemožňuje výstup na pásoch, boríme sa v mačkách. Žľab smeruje na severovýchod, je čiastočne v tieni a v hornej časti plný prašanu. Nejdem priamo hore na Nos, ale viac doprava (v smere výstupu) cez niekoľko nevýrazných rebier a strmé prachové svahy. Od preveje na vrchol je to 15 minút, ale ani čerstvo nakŕmených už nás nohy nenesú. Chvíľu sa dohadujeme, ktorý žľab na Gerlachu je Krčmárov a ideme dolu.
Prach a firn v jednom žľabe, podľa toho, ktorou stranou lyžujeme, dojem kazia len hrudy lavíny v dolnej časti. Chalani ešte idú nenájsť žľab za Prostredným hrotom, ja nejdem znova pokúšať úpal ako včera a pomaly sa suniem k autu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Obloha mierne zamračená, sneh zmrznutý a zjazd z Váhy je úchvatný. Hladký, strmý, hore trochu exponovaný. Dole je bývalý prašan. Obklopení vysokými čiernymi stenami traverzujeme okolo Galérie Gánku pod Pustú lávku. V rozpore s jej názvom je tu veľa ľudí a prešľapaná stopa. Ďalší skvelý zjazd, tentoraz po firne. Ďalšia krásna, divoká dolina - Kačacia. Kŕmime sa a ťapkáme nahor.
Železná brána je schovaná, sami by sme ju z tejto strany nikdy nenašli. Cestou nám skapal snowboardista Tomáš, v strmom hlbokom snehu nie je stopa a snežnice chráni pred hrdzou tak, že ich nechal doma. Nakoniec horskú službu nevolal - prešľapávame mu to bez lyží a zrazu je celkom svieži. Pohľady do Zlomísk sú ako minule veľmi fotogénne.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Priečne sedlo je aj o tomto čase masová záležitosť, smerom na Téryho chatu však podstatne strmšia, tvrdá a menej lyžovaná. Na Téryho chate máme rezervovanú a vopred zaplatenú (slovenský unikát) polpenziu, užívame si to bez náhlenia.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Do reštaurácie vchádzame cez predsieň s internetom a telefónnou búdkou, potom dupeme v skeletoch po čistom koberci a zoznamujeme goráče s koženkou sedadiel. Za tú úroveň by sa nemusel hanbiť ani lepší hotel. Chvíľu sme nesvoji, potom však so súhlasom čašníka v obleku, ktorého sa nakoniec odvažujeme spýtať, trúsime na koberec vlastné zásoby. Lanovka priváža prvých "horolezcov", to je signál na zostup. Žiaľ, zatiahlo sa a sneh nezmäkol, až nižšie je firn. Juro niekde zlomil stupačku na viazaní a miesto nahor do sedla traverzuje po Magistrále. Filmársky žľab s Mišom vychutnávame za exkluzívnych podmienok, eufória z nás strieka.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
* Za fotky označené hviezdičkou ďakujem Jurovi a jeho povoleniu ozdobiť si nimi svoju stránku. :-)
Naše túry (strmosť len odhadujem)
Literatúra
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |