HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Zostava: Tomáš, Robert, jeho priateľka a ja
Stuhleck je asi dobre známy aj u nás, koniec-koncov na parkovisku pri zjazdovke zvykne stáť viac nosorožcov (Terrano, Cherokee, Cayenne), hrochov a vorvaňov (Touareg, Alhambra) so značkou BA, než čohokoľvek iného. Už menej známa, ale dobre frekventovaná je skialpová trasa od tohto parkoviska cez Kaltenbachgraben.
My sme sa dnes vydali z Mürzzuschlagu cez Auersbachgraben a Schwarzriegelalm po cestách, lúčkach, lesoch a hrebeni medzi Pretúlom a Stuhleckom. Veľkou výhodou tejto trasy je väčšia dĺžka a menšia frekventovanosť, ako aj voľnosť pohybu po lúkach. Čiastočne preto, že miestami chýba značenie a niektoré lúky na mape ešte nie sú zakreslené a zrejme ani nebudú, lebo už tam zase rastú stromy.
Parkovali sme pri kope dreva, ako vidno na obrázku, určite tam bude stáť aj nabudúce. ;-) Stopa bola, ale mimo vrcholu sme nestretli žiadnych ľudí ani zvieratá, iba tie bratislavské nosorožce na diaľnici.
Pre zmenu výlet v letných podmienkach. Šli sme ľudoprázdnou trasou z dedinky Steinhaus. Nikdy viac, samý les, žiadne stúpanie. Hore však bol pekný výhľad a nejaké stretnutie automobilistov. Cyklistom vôbec nezávidím, bolo veterno a pod nulou.
Lesná cesta býva zľadovatelá, ale na saniach dobre zjazdná. Ak máte lyže a je aspoň trochu snehu, ponúka sa pekný, hoci krátky, zjazd cez Steinkorb. Hore pozor na naviaty sneh. Neviem, či som trafil správne, ale dole v lese sa široký kotol zužuje do vcelku adrenalínového potoka. Tesne predtým, než začne byť zle, našťastie natrafíte na lesnú cestu. Ňou doľava a po ceste do sedla na parkovisko.
Najchladnejší január od roku 1987. Vybrali sme si predsunutý base camp v hostinci Freinerhof - Frein an der Mürz. Deti sa ráno bez problémov hrali na ihrisku pri -20 °C, hoci hojdačky boli pod snehom. Na kopcoch bolo včera celkom teplo, ale dnes fúka studený južný vietor. Našťastie výstup na Amundsenhöhe sa odohráva v lese až po chatu Ganzalm. Aj lúky nad chatou sú ešte viac-menej chránené a výhľad stojí za to. Deti šliapu ako dva roboty. Až keď vietor pod vrcholom zosilnie a deti začínajú v topánkach zapadať po kolená, prezúvame ich do lyží. Vystrelili ako z praku, dobehli sme ich až na chate. Ja som ešte pofotil výhľad a obzerám, ktoré žľaby pôjdem nabudúce.
Autom sa dá dostať až do výšky 1000m. Vyplatí sa zaparkovať zavčasu, parkovisko sa rýchlo zaplní. Chodia sem "skialpovať" aj inak na pohľad zdraví dospelí. Na chate je možnosť požičať si sánky. Lesná cesta sa dá skrátiť cez les, tam hlavne nebudete na rane podguráženým sánkarom. Chata je malá a plná, vezmite si niečo pod zub, aby ste nepokapali od hladu.
Linky
HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |