HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Žľaby na Schneebergu 25. 3. a 22. 4. 2006

Obsadenie: Markus Graser v marci, Elena Majerčinová (dnes už Černička) v apríli, a ja kedykoľvek znova :-)

Myslel som si, že po asi pätnástich návštevách Schneebergu ma už nemá čo prekvapiť alebo zaujať. Mýlil som sa ako každý, kto ešte nejazdil jeho krásne severovýchodné žliabky. S Markusom sme si dali za cieľ trošku posunúť hranice, a v deň realizácie projektu sa na nás aj počasie usmialo: bolo hnusne, ako už dávno nie. :-) Len Markusovmu psovi to nevadilo.

Keďže nás čakala dlhá trasa, vzali sme Fadensteig zvoľna, ale bol to za 1:45h môj najrýchlejší výstup na Schneeberg. Hore začalo snežiť a tak sme sa pohli do prvého zjazdu: Lahning Ries. Hore je vždy viac alebo menej nepríjemná prevej. Opatrne som skočil za Markusom, nado mnou sa zjavila psia hlava. Po chvíli prehovárania skočil dolu a ešte asi 20m brzdil prednými nohami, kým sa zastavil. Ešte dnes sa na tom smejeme. ;-) Sneh je fajn, je teplo no nie príliš. Hore sneží, dole mrholí a tak sme na zvyšok dňa úplne mokrí.

Dávame pásy a stúpame cez Rote Schütt, ktorá ústi do Lahning Ries, hore do malého sedielka. Na jeho druhej strane vedie Rote Schütt Flanke dolu do Breite Ries. Je to krásne pospájané, žľaby sú 300-400m dlhé. Hmla nepríjemne klesla a v Breite Ries sa orientujeme len podľa bočných stien. Vyrazíme do dvoch slepých žľabov, Direkte Breite Ries ale netrafíme. Vzdávame to, lyžujeme dolu. V hmle stretávame pár postáv - tu je vždy niekto, aj keď traktory padajú - a náhle prerážame spodnú hranicu oblakov. Vystúpame RSF a už trošku unavení lyžujeme cez RS k autu.

O mesiac neskôr stúpame s Elenou cez rozmočené blato zjazdovky do Breite Ries dokončiť začaté. Je príliš teplo, ale aspoň jasno. Vhodnou voľbou trasy (blúdením :) sa vyhýbame ľuďom a sme celý deň relatívne sami, čo je neuveriteľné. Nahor cestujeme snehom naľavo od Nandlgratu, ktorý je značený modrými bodmi a v lyžiarkach menej príjemný. Hore na kopci sú zástupy lyžiarov, pomerne strmú priamu Breite Ries lyžujú aj dôchodcovia, Elena baletí ako vystrihnutá z filmu a ja sa vozím po zadku v snehovej kaši. :-) Dole už začína trčať skalný prah, dá sa obísť pešo alebo skočiť. Napriek divnému snehu som rád, že som tu, konečne vidím ako to tu vyzerá a aj to, že v hmle nie je šanca Direkte Breite Ries zospodu nájsť. V Lahning Ries je v tomto teple najväčší tieň a tým pádom najlepší sneh - je to krásny dlhý, stále strmý zjazd.

Ďalšie žľaby na Schneebergu 23. a 30. 12. 2007

Účinkujú: Majka, Jastrabovci, Striežovci

Dávno sme tu neboli, zúri inverzia a stabilné snehové podmienky. A tak si užijeme Wurzengraben. Pekný, miestami aj strmší, pôsobivý žľabisko. O týždeň neskôr zhrkoceme dolu Breite Ries, nekonečný zjazd po vlnitom plechu. Nepríjemný je len les pod ňou. Tomu sa dá vyhnúť vystúpaním cez Rote Schütt Flanke, keď je viacej snehu, teda normálne podmienky.


Wurzengraben 8. 3. 2009

Medzi dvomi frontami sa urobilo jasno presne na päť hodín. Vietor nebol najhorší, aký som tu zažil, takže sme si urobili pekný nedeľný výlet. Šli Milan a Dáša Rovenskí.


Fronbachgraben 24. 3. 2009

Je koniec marca, správny čas na pol metra nového prašanu, nie? Nechal som sa zbaliť Bertlom s Claudiou a skúmame najdlhší výstup na Schneeberg - Fronbachgraben. Cesta je na začiatku odhrnutá a posypaná, ale pokrytá snehom, ktorého s výškou pribúda. Pôsobivé veľké steny nad nami, prašan pod nami, aj pár zvyškov starších lavín - asi pozostatky zo štvorkového mesiaca. Je takmer bezvetrie, ani Wurzengraben nie je veľmi vyfúkaný, len hore trochu doskovitý. Napriek mlieku sa dobre lyžuje, čerstvo napadaný materiál je úžasný. Bláznime sa strmými svahmi a lesom.


Schneidergraben 11. 4. 2009

Tento rok usilovne zbieram Schneeberg. Dnes som sám, je krásne počasie a pri aute o pol deviatej 16 stupňov. Lyže asi polhodinu nesiem lesnou cestou ku žľabu. Neverím na dobrý sneh, ale čuduj sa svete, všetko drží a tak vyjdem až na vrchol. Zjazd o 12:30 poobede v ako-tak dobrom materiáli, ak nepočítam rozmočenú Hackermulde. Opatrne vchádzam do žľabu a potom už veselo skáčem oblúčiky. Aj po kľučových prvých 200m je žľab príjemne strmý a široký - miesto je pre každého. Za celý deň som stretol iba šesť ľudí.


Schneegraben 10. 1. 2010

Rekordná sezóna 2010, takmer žiadny sneh. Ale: teplo, takmer bezvetrie, inverzia. Keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Sólo cez Fadensteig a trochu prašanu v Schneegrabene, k tomu viacej rýh na lyžiach než v snehu.

Nandlgrat 23. 1. 2010

Parkovisko je takmer plné, zjazdovka tiež. Z nej však po pár metroch odbočujeme vľavo smerom na Breite Ries. Až k Bürklehütte je stopa, ktorú pred nami valí veľmi rýchly človek na snežniciach. Pri chate vidíme, že je to starší, hm, zavalitejší člen záchrannej služby. Ďalej dupeme sami, nikde ani človeka, iba strmé skalnaté pláne, vežičky obalené snehom. Hrebeň je na začiatku síce krotký, ale lyže sa zachytávajú na stromoch. Potom traverzuje doprava a vytrvale smeruje nahor. Sledujeme modré bodky. Väčšinu cesty označkovali kamzíky, no lezeckým miestam sa vyhýbajú. Byť na Schneebergu tri hodiny sám je vzácnosť. V sedle, kde sa stretávajú Rote Schütt a Rote Schütt Flanke, pozeráme, kade ďalej. Dva modré body akoby boli prilepené vo vertikálnom snehu. Ideme teda priamo skalami, jeden zhyb, päť krokov a sme na slnkom zaliatej planine.

Nandlgrat poskytuje dlhšie skalné úseky, ale nie veľmi exponované. Obtiažnosť neprekračuje 1, no celkovo je ťažší, než Fadensteig.


Krumme Ries 17. 4. 2010

Rodina sa nechala zaviezť k Neusiedler See a ja parkujem pri píle v Schneebergdörfl. Je tu podozrivo husto, asi celkom sám nebudem. Opak je však pravdou. Za celý krásny deň vidím iba nejakú dvojicu v diaľke a päť kamzíkov.

Sneh začína v 1100m, presne nad lesnou cestou. Väčšina žľabu sa dá vypásovať, len strmých asi 100m dupem po vlastných. Sústredím sa na každý krok a pozorujem skaly podo mnou. Uvidíme, či zjazd pôjde. Zatiaľ pozerám okolie. Kotol je trochu menší, než Breite Ries, lemovaný skalnými stenami. Vidím dve ďalšie možnosti na lyžovanie, keď ma život omrzí. :-)

Hore žujem chlieb a v tichu preberám možnosti: trúfnuť si na lyžiach - trúfnuť bez lyží - zísť inak. Rozhodujem sa pre druhú variantu s otvorenou možnosťou číslo jedna. Kamzíky zízajú. Sneh je fajn, drží, oblúčiky, preskoky, jedna radosť. Ide to. Pykám za neskorý štart o jedenástej, už je slabá škrupinka, dole v tieni dokonca silná. Ale aj tak to šlo. Zážitok minimálne do ďalšieho víkendu.


Salvisgraben 13. 1. 2013

Tesne pred príchodom fronty smerujeme na Schneeberg. Počasie je podľa predpovede zlé, samá hmla, aj webkamery nedávajú nádej. Obrovské parkoviská v Losenheime sú plné, hoci lanovka ešte nepremáva. Skialpinisti. Delá nepríjemne sypú za krk zajtrajší ľad na zjazdovke. O to väčšie je naše prekvapenie, keď vidíme modrú oblohu pri Krempelhütte. Ešte stále je bezvetrie. Pri rázcestí vidím stopu naľavo od Wurzengrabenu. Cez Schauerstein som ešte nešiel, prešľapané to je, tak ideme. Všade je krásny prašan, to je na západnej strane Schneebergu veľmi nezvyčajné. Na tyčiach zimného značenia je však obrovská námraza, miestami aj pol metra. Pred posledným snežením teda fúkať muselo.

Rybárova chata (Fischerhütte) je takmer prázdna. Teda jej malý winterraum, ktorý je v zime otvorený. Stretávam v ňom Ingrid s jej skupinou, tí sa pridávajú na zjazd k nám. A ideme na to. Fronta sa blíži, ale vzduch je stále veľmi čistý, viditeľnosť asi 130 km. Salvisgraben sa nachádza napravo od Wurzengrabenu. Naozaj začína až pod muldami Schneelöcher. V dobrom snehu lyžujeme pár metrov od tejto úzkej skalnatej priekopy, tesne nad hranicou lesa a oblakov je pekný strmý výšvih. Samotný Salvisgraben, kus napravo od nás, podľa sprievodcu končí skalným prahom. A potom nasleduje už len "diaľnica" Fadenweg, stúpanie ku chatám a zjazd v hmle a tme po zjazdovke popri svietiacich delách.


Literatúra a obtiažnosť


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na