HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Schneealpe: Ameisbühel 15. 12. 2002

V čase najhoršieho skúškového utrpenia v škole sa o siedmej ráno vyberáme z Viedne smerom na juh. Predpoveď počasia je neistá, rovnako aj žalúdok vzadu v aute sediaceho autora tejto stránky cestou cez kľukatý Höllental. Z auta striedavo sledujeme oblaky, ktoré sa nám starajú o napätie, a modrú oblohu pri východe slnka.

Nakoniec je pol deviatej, hmla, mínus päť, mierny vietor a my traja - Heide, Christian a ja - vyrážame trochu primrznuto z osady Hinternaßwald. Trasa: Naßkamm, Ameisbühel a zostup priamou cestou späť. Snehu je 5 - 40 cm, ako kde, stopa všade dobre viditeľná. Za celý deň sme však stretli len štyroch dvojnohých a sedem štvornohých turistov. Cestou vychutnávame výhľady smerom ku stene Kahlmäuer, teda tých 30m, poskytnutých hmlou. Asi 300m pod vrcholom sme vyliezli z oblakov, ktoré sa potom lenivo prevaľovali pod nami a zvyšok cesty už bol čistý pôžitok.

Schneeberg 2075m Rax - Heukuppe 2007m Heide, Christian
Heukuppe Windberg Schneealpe sever
Schneeberg Heukuppe Schneeberg

Vo Viedni bolo celý deň zamračené...


Schneealpe: Ameisbühel a Schauerwand 20. 12. 2003

Urobilo sa celkom dobré počasie a keďže som nezohnal parťáka, vybral som sa po roku zopakovať moju prvú zimnú túru sám. Chyba. Snehu navalilo dosť, navyše bol veľmi dobre spevnený vetrom a pri prešľapávaní stopy som sa vytrápil. Už nikdy bez lyží. Hore bol sneh odfúkaný a tak som si za lepším výhľadom vybehol aj na Schauerwand 1812m. Celý deň som chodil po kamzičích stopách - tie potvory vedia veľmi dobre, kde na je chodníku menej snehu. Chodia zásadne po turistických značkách, ale raz zablúdili a ja s nimi. ;-)


Ameisbühel 29. 11. 2008

Na striedačku s Peťom tlačím vetrom ubitý hlboký sneh starou známou trasou. Strmý svah nad skalným prahom asi zhodí základovku a nad ňou je kosodrevina. Polhodinu sa prehrabávame posledných desať metrov na hrebeň. Výhľad je pekný, oblaky dramatické, ale nabudúce už radšej naozaj pôjdem niekam inam.


Windberg cez Lohmgraben 29. 12. 2007

Zúčastnili sa: Pavlína a Vlado Strieženec, Jana a Ľubo Jastrabovci, Marcela a Martin Černičkovci

Po rokoch konečne najvyšší bod Schneealpe. Lohmgraben, ktorým stúpame, je dejiskom najväčších lavín široko-ďaleko. Strmé bočné svahy, naviaty sneh, južná orientácia - recept na základovky. Celé dno rokliny je pokryté asi 500 m dlhou tvrdou lavínou, nedávno spadol celý kotol. Na slnku je teplo, máme firn. Deň je však krátky a lyžujeme - hrkáme - po tvrdom ľade. Iba pod vrcholom zostalo trochu prašanu. Možností na zjazd je veľa, dávame si strmší a kratší Blarergraben hneď za chatou. Lyže v tvrdom snehu držia, neskôr - najmä nad prahom - je nepríjemne doskovitý.


Windberg (takmer) cez Karlgraben 7. 3. 2015

Zúčastnili sa: Dagmar Rovenský, Christoph

Prvý pekný deň po snežení a hlavne veternom počasí. Karlgraben má kritické miesto v hornej časti lesa, kde trasa vedie veľkými lavínovými dráhami. Pod mierne spevnenou vrstvou prachu je miestami niekoľko centimetrov guľôčok, ktoré sa pekne sypú. Som pripravený otočiť, našťastie je tento jav v najstrmších miestach neprítomný.

Celý Karlgraben je veľmi pekný, les je všade dosť riedky na príjemný zjazd. Strmosť je v hornej časti dlhší čas 35°. Včerajšia stopa je trochu zafúkaná a trochu sa trápime prešľapávaním. GPS TrekBuddy s mapou poskytujú cenné služby, pretože traverz doľava vôbec nie je jasný. Náhorná planina je napriek navigácii trochu neprehľadná a na vrchol Windberg, ešte asi polhodinu vzdialený, už nemám chuť a silu.

Zjazd je napriek snehuliakovému snehu nádherný, nie je to príliš lepkavé ani hlboké. V lese je dokonca ešte trochu prašanu a užívam si aj tie polystyrénové guľky.


Schönhaltereck (takmer) cez Karlgraben 29. 1. 2017

Partneri: Thomas Petraschek, David Schrottner

Thomas je špecialista. Vyzná sa. Nezablúdi. Už tu bol. Po túre však dopĺňa - dolnú polovicu bez lyží. Zjazd sa nám teda trochu pretiahol a doma som vyhadzoval bahno z lyžiarok. Niežeby nebol sneh, ale prekážkovú dráhu postavili naozaj dobrú. Fantastický strmý zjazd od Schönhalterecku končí prudkými skalnými roklinami Lahngraben. Kedysi bývali vyplnené snehom, po roku 2000 už asi nie. Traverzujeme doprava okolo poľovníckych posedov, lyžujeme prašan v lese, jarky, skaly, polámané stromy, potok. Za potokom je, našťastie, stopa a sme zachránení.

Dnes je lavínová jednotka a s trochou šťastia firn. Zjazd Senger odtiaľto veľmi dobre vidno. Na parkovisku -16 °C a firn? Je silná inverzia a hore bolo teplo tak akurát. Od skaly Karleck sme pokračovali bludiskom smerom na západ až takmer na Schönhaltereck. Keby bola kondícia, dal by sa zaradiť aj kotol o jeden hrebeň na východ do žľabu Bärenlochgraben južne od nápisu Knopperwiese na mape. Sprievodca to nazýva Hosensack. Ale kondícia nie je, ani na Schönhaltereck už nejdeme, hoci viditeľnosť je parádna.

Panoráma pri Schönhalterecku: Hohe Veitsch, Hochschwab, vzadu Gesäuse. Krásne vidno aj ostrý vrchol Planspitze, kto liezol, pozná, na druhej strane veľký aj malý Buchstein, Totes Gebirge. V popredí skoro kompletná ponuka lesných hrbov okolo Frein an der Mürz. Najlepšie je nechať si vygenerovať popisy na udeuschle.de.


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na