| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky: Sledujte RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand - Tiroler Steig, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
V čase najhoršieho skúškového utrpenia v škole sa o siedmej ráno vyberáme z Viedne smerom na juh. Predpoveď počasia je neistá, rovnako aj žalúdok vzadu v aute sediaceho autora tejto stránky cestou cez kľukatý Höllental. Z auta striedavo sledujeme oblaky, ktoré sa nám starajú o napätie, a modrú oblohu pri východe slnka.
Nakoniec je pol deviatej, hmla, mínus päť, mierny vietor a my traja - Heide, Christian a ja - vyrážame trochu primrznuto z osady Hinternaßwald. Trasa: Naßkamm, Ameisbühel a zostup priamou cestou späť. Snehu je 5 - 40 cm, ako kde, stopa všade dobre viditeľná. Za celý deň sme však stretli len štyroch dvojnohých a sedem štvornohých turistov. Cestou vychutnávame výhľady smerom ku stene Kahlmäuer, teda tých 30m, poskytnutých hmlou. Asi 300m pod vrcholom sme vyliezli z oblakov, ktoré sa potom lenivo prevaľovali pod nami a zvyšok cesty už bol čistý pôžitok.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Vo Viedni bolo celý deň zamračené...
Urobilo sa celkom dobré počasie a keďže som nezohnal parťáka, vybral som sa po roku zopakovať moju prvú zimnú túru sám. Chyba. Snehu navalilo dosť, navyše bol veľmi dobre spevnený vetrom a pri prešľapávaní stopy som sa vytrápil. Už nikdy bez lyží. Hore bol sneh odfúkaný a tak som si za lepším výhľadom vybehol aj na Schauerwand 1812m. Celý deň som chodil po kamzičích stopách - tie potvory vedia veľmi dobre, kde na chodníku je menej snehu. Chodia zásadne po turistických značkách, ale raz zablúdili a ja s nimi. ;-)
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Na striedačku s Peťom tlačím vetrom ubitý hlboký sneh starou známou trasou. Strmý svah nad skalným prahom asi zhodí základovku a nad ňou je kosodrevina - asi polhodinu sa prehrabávame posledných desať metrov na hrebeň. Výhľad je pekný, oblaky dramatické, ale nabudúce už radšej naozaj pôjdem niekam inam.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Zúčastnili sa: Pavlína a Vlado Strieženec, Jana a Ľubo Jastrabovci, Marcela a Martin Černičkovci
Po rokoch konečne najvyšší bod Schneealpe. Lohmgraben, ktorým stúpame, je dejiskom najväčších lavín široko-ďaleko. Strmé bočné svahy, naviaty sneh, južná orientácia - recept na základovky. Celé dno rokliny je pokryté asi 500 m dlhou tvrdou lavínou, nedávno spadol celý kotol. Na slnku je teplo, máme firn. Deň je však krátky a lyžujeme - hrkáme - po tvrdom ľade. Iba pod vrcholom zostalo trochu prašanu. Možností na zjazd je veľa, dávame si strmší a kratší Blarergraben hneď za chatou. Lyže v tvrdom snehu držia, neskôr - najmä nad prahom - je nepríjemne doskovitý.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Literatúra
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <dedo @ terminus.sk> |