HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky: Lungau, Unterberg na saniach, Schneeberg Nandlgrat	RSS

Je zima, začiatok marca a pekné počasie. Je načase vydať sa na Rax, odkiaľ nás v lete zahnala snehová búrka. Začiatok našej poslednej zimnej túry je na ľadom pokrytom parkovisku v Preiner Gscheid, kde sa takmer odohrávajú prvé úrazy. Všetci skialpinisti smerujú nahor po zjazdovke, takže my zostávame na Reißtaler Steigu sami, aspoň počas zahrievacej hodinky v lese.

Pod nástup ferratovej časti vedú strmé snehové polia s mäkkým snehom a dobrými schodmi. Železný rebrík sa nad našimi hlavami stráca vo veľkej preveji. Tá sa nedá obísť ani cez mäkký sneh vedľa nej, pretože ten je takmer zvislý. Opatrne zostupujeme zadkom k perfektnému výhľadu a za prelievania hustého potu traverzujeme na Martinsteig. Ten nás konečne doviedol až na plató. Bol to zážitok, skaly po ceste sú veľmi fotogénne.

Vrchol sám osebe je zaujímavý hlavne tým, že je nekonečne ďaleko. Zostup bol výrazne príjemnejší. Po skialpovej trase popri Schlangenweg sme priam zleteli dolu, pretože sneh mal ideálnu kvalitu a do kosodreviny sme sa prepadali naozaj zriedkavo.

Zostava: Maja, Tomáš, Jaro, ja

Predpoveď počasia hlási inverziu a tak sme sa napriek chorobám rýchlo vydali najkratšou cestou čo najvyššie. Náhodou sme pritom stanuli na ďalšom z pomenovaných vrcholov Raxu, aj keď je možné, že sme ho prešli už minulý rok na jeseň s Tomášom - pri vtedajšej viditeľnosti ťažko povedať. Dnes fúkalo a bolo okolo nuly. V chate Waxriegelhaus nás nenechali najesť sa, patrí totiž Naturfreunde. Ale inak príjemná prechádzka, kto má čas, môže pridať tú polhodinku na Heukuppe.

Dlhé jesenné inverzie, veľmi zvláštne svetlo, bezvetrie. Výstup z Preiner Gscheid cez Reißtaler Steig, zostup Martinsteig. Krátke rebríky, úžasné výhľady na doliny, Preiner Wand, Schneeberg a aj samotnú Rax.

">

">

Großes Höllental je zážitok pre každého, pre lezca, pešiaka i pre kamzíky. Vybrali sme sa peknou, na miestne pomery vysokou stenou Teufelsbadstubenwand v zadnom kúte doliny. Výstup po rebríkoch bol prekvapivo pekný, zostup cez Preintaler Steig naopak nečakane hnusný v pohyblivých sutiach a ťažší, než píšu (miestami za 2).