RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Zúčastnili sa: Dagi a Milan Rovenský plus ich partia. Začiatok - Wald im Zederhaustal.
Zederhaustal je dolina snov, ponúka vysoké a technicky veľmi zaujímavé kopce na hranici medzi Niedere a Hohe Tauern. Hlboko zarezané rokliny, pôsobivé vápencové steny. Trasa vedie cez perfektnú širokú a strmú zvážnicu. Felskarspitze najskôr okukneme zo Seeköpfl 2225m, nevýrazného vrcholu východne od Mühlbachsee. Na mape nie je. Tmavé vápencové ihly svedčia o pohnutej geologickej minulosti, o pripečenosti svedčí aj pekelný kotol Hölle.
Na Felskarspitze zo Seeköpfl možno ísť priamo cez Mühlbachsee a po hrebeni, ktorý je ľahší, než vyzerá. My však po krátkom zjazde na sever traverzujeme do Hölle. Kotol je uzavretý strmým svahom a zdanlivo neprekonateľnými prevejmi, vľavo je však slabé miesto, ktoré vedie priamo na hrebeň. Ten je úzky a trochu fúka, ale ide to na pásoch. Výhľady do pekla, na Weißeck a Niedere i Hohe Tauern.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Hrebeň od Mosermandlu 2680m cez Zwillingwand 2518m, Guglspitze a Hochfeind 2687m, Schwarzeck 2635m a nad lyžiarom Weißeneck 2563m.
So mnou boli: Pavlína Porošinová, Vlado Strieženec, Majka. Parkovisko pri Felseralm nad Untertauern.
Ročná doba pokročila a my na južných svahoch márne hľadáme sneh - koncom apríla je poniže dvoch tisíc sucho. Glöcknerin ponúka strmé severné svahy hneď od parkoviska, ktoré leží v 1600m. Najstrmší úsek celej túry leží priamo nad salašom Felseralm. Prekvapuje ma, že ho každú zimu nezavalia lavíny. Ešte k salašu - vyzerá moderne, má aj fitnesscentrum. :-)
Nad strmým riedkym lesom sa otvorí krásny kotol so zamrznutým jazierkom. Možností je tu veľa, stopy vedú každým smerom. Dnes, v časovej a kondičnej tiesni, ideme priamo na vrchol. No na začiatku láka pozrieť sa vľavo za roh (presnejšie, za Čertove rohy) na hrebeň Zehnerkarspitze, vpravo na jednu a druhú Großwandspitze s extra strmými žľabmi.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Milan, Dagi, ja. Štart 3 km nad dedinkou Tweng smerom na Obertauern.
Pri prašane naozaj pekný vyhliadkový kopec nad Twengom. Konečne nasnežilo a ešte za čerstvého hnusného počasia sa vyberáme za dobrodružstvom. To končí v polovici výstupu hneď, ako nás ofúkol vetrík. Na druhý deň je jasno a vietor-nevietor, ide sa. Preber zamietame, lebo včera síce v Mauterndorfe bola kalamita, ale o kilometer ďalej ani vločka.
A tak je to zase Kesselspitze. V lese nám však motivácia trochu zatienila myseľ. Jedna stopa - na ktorú neodbočíme - vedie nahor, ďalšia a zatiaľ naša vedie niekam na Sichelwand. Nad lesom vidíme, že sme príliš vľavo a tak traverzujeme asi sedemsto metrov.
V posledný deň som to konečne ja, stúpam ako Terminátor a premieňam vianočné koláče na výškové metre. To nič nemení na tom, že Milan je ďaleko predo mnou. :-) Odmenou za pobehovanie a desať metrov prekvapivo vážneho lezenia je pohľad ako z lietadla a veľmi pekný, nie príliš strmý, zjazd v hlbokom snehu. Nevadí ani, že nie sme prví. A to nie sme určite, na veľké parkovisko sa po nás už určite nikto nezmestil.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Milan a Dagi Rovenský, Peter Volnár, Kristína, Martin, Mikuláš Miko
Vyrážame zavčas rána za silného mrazu. Slnko osvetľuje nad Ennstalom sa týčiaci Grimming. Dúfali sme, že sa dostaneme hlboko do údolia Sattental autom, lebo je málo snehu. Už na začiatku je však závora a tak po záver doliny 6 km "bežkujeme".
Pred nami sa týčia skalné stupne, steny a rebrá pôsobivých 1400 metrov vysoko. Vidno aj sedlo Trattenscharte, kam sa treba dostať (potom ho už nevidno). Stopa, ktorú niekto deň-dva pred nami založil, kopíruje letnú značku, na začiatku je však lepšie ísť po lesnej ceste. Tú vidíme až pri zjazde. Po veľmi nepríjemnom traverze z Langschneerinne k plesu Stierkarsee sa ocitáme v obrovských kotloch.
Pred neviditeľným sedlom Trattenscharte sa rozhodujeme, či ísť cez Umlaufer, slabo vysnežený skalný prah nás však odrádza. Sedlo Trattenscharte našťastie nachádzame a slnečným svahom stúpame k predvrcholu. Scenéria je nepopísateľná, rovnako aj odľahlosť tohto kopca. Od vrcholu nás delí ešte zaujímavý, exponovaný hrebeň. Je však neskoro a asi by to chcelo aj lano. Preliezame späť a v príjemnom snehu prášime do údolia.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pohľad od Hochgollingu po Hochkönig a Watzmann na západe. Napravo od stredu začína markatný oblúk Glocknergruppe s najvyšším Rakúšanom na začiatku (zľava).
Umlaufer, Wölzer a Schladminger Tauern na východe.
Bertl, Claudia, Max, ja. Začiatok z Waldu v Zederhaustal.
Vybrali sme sa na túru, ale naša snaha sa zdala byť márna. Nevšimol som si, že by tento rok už niekde padal sneh. Možno na konci Zederhaustalu vo Veľkom Kotli by sme niečo mohli nájsť a hore na svahoch naozaj niečo vidno. Zato výstup lesom bol ohavný po ľade, štrku a fliačkoch bielej hmoty, azda pozostatkoch z minulého roka. Až hore v kotli, pod stenami Zwillingwand, je medzi kameňmi prašan.
Výhľad je zvláštny, z obrovskej planiny trčia nízke tupé alebo skalnaté vrcholky. Labspitze patrí k tým druhým. Naozaj špicaté sú iba elektrické stĺpy, ktoré vedú sedlom Taferlscharte. Tam boli chalani a dievčatá (omylom) včera.
Keďže nie je jasné, ako by sme lyžovali tie štrky pod Trimmingeralm, ktorými sme vystúpali, a Bertlovi je po 900m prevýšenia ešte do smiechu, po krátkom zjazde ideme vedľa na Gebreinspitze. Sneženie a hmla, ako bolo v predpovedi, síce nie je, zato pekné svetelné efekty pri západe slnka. Z Gebreinspitze na západ križujeme hrebeň Aignerhöhe a užívame si nepoškvrnený prašan. No, vietor tu bol už pred nami. Ďalej od Aigneralm už je vyjazdená zjazdovka a širokou cestou v údolí svištíme až k autu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Majka a ja. Parkovisko pár kilometrov severne od sedla Obertauern.
Po príjazde do oblasti vyrážame na krátku túru. Sprievodcom oklamaní sa ocitáme o dolinu mimo, všetky vyzerajú rovnako. Aspoň z vrcholu vidíme Dachstein a máme pohodový prašan. Až mapa doma prezrádza, kde sme naozaj boli.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Majka a ja, kúsok pred nami Bertl a Claudia. Parkovisko pri kostole v Twengu.
Najskôr malá orientačná nejasnosť a potom nekonečné dve hodiny po lesných cestách bez prevýšenia. Ale veľký členitý kotol v hornej časti odškodní za všetko a pohľad z hrebeňa na druhú stranu je len pre silné nervy. Navyše je pod vrcholom krásne záveterné miesto.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Panorámy zo Schwarzecku
Pohľad na JV až S. Dolina Zederhausu, Hohe Tauern. V popredí Hochfeind, naľavo od neho v pozadí Großglockner. Tesne vpravo od Hochfeindu je Mosermandl, ešte viac vpravo Hochkönig s Watzmannom, Tennengebirge a Gosaukamm.
Pohľad na SZ až V. Hrebeň Pleißlingkeilov, za nimi Dachstein a Totes Gebirge. Pokračujú Schladminger Tauern - Hochwildstelle a Hochgolling.
Kto: Majka, ja
Počasie, túra ani fotky nestáli za veľa, vrchol sme nedosiahli. A predsa, svoje kúzlo to malo. V celom údolí nebolo živej - a dúfam, že ani inej - duše, prešľapávali sme stopu neznámym terénom a v lese chvíľu lyžovali v neporušenom ideálnom prašane.
Táto zima je chudobná, no lesná cesta je ešte celá vysnežená. Od Bartlalm stopy smerujú niekam do kotla pod Felskarspitze. Chvíľu rozmýšľame, ale dobrý sneh je iba na severných svahoch. Od Bartlalm už nevidno vôbec nič, len les. Tadiaľ? Majka sa bojí, že sa stratíme a už nikto nenájde ani naše kosti. Ja zatiaľ pomaly prešľapávam kompaktný prašan, aký sme mali naposledy pred dvomi rokmi a predtým ešte nikdy. Riedkym lesom je to priamo nahor len asi dvesto metrov, potom sa traverzuje východný svah do kotla Kühkar pod Silberplatten a tam sneh už taký dobrý nie je, svietilo naň slnko. Začína to byť trochu nafúkané, je hmla, máme dosť a tak končíme pri poľovníckom posede.
Hviezdnym momentom túry bol zjazd riedkym lesom nad Bartlalm. Kto nezažil, z popisu si to nepredstaví. Taký prašan, hustý a kompaktný, nadnášajúci, sa nedá nájsť v žiadnom lyžiarskom stredisku. Potrebuje týždeň na odležanie a za ten by ho niekto rozjazdil. No tu je ho všade dosť a, ako hovorím, nikde ani duše.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Kto: Ľubo Jastráb a ja. Parkovisko pri kostole v Twengu.
Po krásnom Silvestri sa zatiahlo, ale snehu to neublížilo a viditeľnosť je dobrá až po vrchol. Začíname v lese pri Twengu pred kostolom strmou tvrdou zvážnicou. Tou sa prebijeme až na lesnú cestu, kto má škrabky, ďalej skracuje cez les. Cez lesnú alej nad kostolom je to podstatne lepšie.
Vrchol je nevýrazný bod na veľkej plošine nad strmším svahom. Na juh spadá asi dvestometrová stena. Poobzeráme tušené skaly Weißecku a utekáme nadol. Doskovitý prašan, v lese nad Scharhütte je sneh lepší. Odporúčam držať sa na ľavej strane kotla, tam sú pohodové svahy. Vpravo je úzky strmý žľab.
 |
 |
 |
So mnou boli: Pavlína Porošinová, Vlado Strieženec, Majka. Východiskom je Wald v Zederhaustal.
Posledný aprílový víkend už bol Zederhaustal prázdny, ubytovanie nebol problém, ale dostať večeru už takmer hej. Napriek vysokému štartu vo Walde ešte asi polhodinu nesieme lyže cez rozkvinuté lúky, až na strmej zvážnici je sneh. Noc bola teplá, všetko je už od rána mäkké. Cez deň sa aspoň trochu zamračilo a sneh pod nami neutiekol. Ani s nami v prudkom južnom svahu Weißecku.
Najskôr stúpame cez kotol In der Hölle na Felskarspitze, odtiaľ po hrebeni na Weißeck. Zdola a aj z Felskarspitze všetko vyzerá veľmi pôsobivo a hlavne strmo, sprievodca píše o lezení za dva. Kopec otázok a malá dušička. Uvidí sa na mieste. Preveje nad kotlom sa ukazujú ako široký trávnik, to by sme mali. Nasleduje sľubovaný juhovýchodný "hrebeň". Nič také, široká snehová pláň asi do 40°. Lezenie? Desať metrov nakloneného štrku, keby bolo viacej snehu, asi by bol pod celý ním. Ale viem si tu predstaviť vrstvičku ľadu, keď sa to na jar topí. Zvyšok je už len stále strmší a čím ďalej nekonečnejší teplý, hlboký sneh až po vrchol. Po lepšej zime sa určite dá lyžovať až z vrcholového hrebienka.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
V Twengu parkujeme pri kostole. Lesný výšvih všetci kombinujeme ad libitum po lesných cestách až po Ernstalm. Stopa v kotli sa na záver drží vľavo pod stenami a každý obzor otvára nové žľaby a otázniky - už tadiaľ?
Weißeneck ako lyžiarsky kopec nevyzerá. Krásny dvojvrchol nad úžasným skalnatým kotlom. Hrebeň sa tu rozvetvuje a náš cieľ obchádzame zo všetkých strán, kým vystúpame odfúkanou západnou stenou, plnou skál. Tá je na lyžovanie nevhodná, to však nevadí, lebo strmý východný svah je plný prašanu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Milan, Dagi, mama, sestra Jana, ja
Ako vždy je predpoveď mizerná a počasie krásne. Na túru beriem čoraz širšiu rodinu, tentoraz dokonca aj sestru. Prežila. Snehu je málo aj v inak krásnom kotli Zechnerkarspitze, ktorú si určite nepomýlite s Zehnerkarspitze o 12km ďalej na západ. Výhľad je pekný, jazd ľahký. Na lesnej ceste mi od lyží lietajú iskry na veľkú Daginu a menšiu moju radosť. Už sa teším na nový sneh, tento starý je nejaký unavený.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Literatúra
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |