HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Ötztaler Alpen 21. - 28. 8. 2004

Zostava: qwerty, Aďa, Jaro, Borka, Juro, Maja a ja.

Po dvoch rokoch sa vraciame do miest, kde sa konali naše prvé vyššie túry. Úmyslom bolo dať si tažšie cesty na známe vrcholy, ale potrhané trhliny koncom augusta mali na to často iný názor. Napodiv bolo v tomto čase veľmi málo ľudí. Jednak fajn, bo sme v noci mali chaty pre seba, ale cez deň sme museli robiť stopu. A padať do trhlín. ;-)


Nedeľa 22. augusta Sobotňajší pochod na Martin-Busch Hütte absolvujeme ako minule v mrholení. Druhý deň sa však mraky trhajú (čítali predpoveď) a my vyrážame na Hintere Schwärze. Dvaja zúfalci pred nami sa strácajú nevedno kde, s nimi aj stopa a tak máme potešenie hľadať trasu okolo zlomov a močiarov sami. Veľmi rýchlo som sa naučil hľadať neviditeľné trhliny šiestym zmyslom, ktorý sa vyvinul hneď po preborení po pás. Trasa je podľa mapy jasná a tak sme dorazili na vrchol iba krátko po mrakoch, aby ich porantalo.

Najťažšou časťou výstupu je záverečný hrebienok, my sme ho mali z väčšej časti ľadový. Pri pošmyknutí sú dobré vyhliadky na let cez severnú stenu, ku ktorej je ľad naklonený, držali sme sa teda blízko ku skalám. Pri návrate je na konci ľadovca pri moréne trochu nejasný prechod na súš, asi čím neskôr, tým lepšie.
Mutmalspitze Diemkögel Similaun
trhlina Mutmalspitze Hintere Schwärze


Pondelok 23. augusta Na programe je starý známy Similaun. Pod východnou stenou sa škeria trhliny a keďže so sebou nemáme dobyvateľské rebríky, štveráme sa normálkou. Na záver dosť ľadu a za odmenu klasický neskutočný výhľad od Glocknera cez Dolomity až neviem kam (doplním po výlete na Berninu o pár rokov). Pri zostupe cez ľadovec nachádzame kopu kameňov s pupákmi, pravdepodobne granátiky, ale odborníci - až na Jura - nie sme.

Similaun Hintere Schwärze trhlina


Utorok 24. 8. Smerujeme na Hochjoch Hospiz. Miesto prechodu cez Saykogel stúpame na Hauslabjoch, sedlo len o málo nižšie. Vyhliadku na dnešný vrchol, Fineilspitze, marí hustá oblačnosť. Chvíľu sa v nej motáme, ocitáme sa na Tissenjoch s pamätníkom Ötziho a dvaja okoloidúci Češi (!) nás odpravia správnym smerom k Hauslabjoch. Na druhej strane hrebeňa sa z mlieka vynárame smerom nadol. Cesta po ľadovci ubieha rýchlo, žiadne trhliny. Po chvíli - hodinke - stretávame cestu zo Saykogla a trochu ľudí. Krátky ale dobrý lejak sa ušiel aj nám, ale po príchode na chatu sa ako na potvoru vyjasnilo.

Pod zámienkou fotenia nášho zmeškaného vrcholu opúšťame baby a prekvapivo sa zastavujeme až na Mittlere Guslarspitze. Trasa je dobrodružná cestou-necestou po trávnatých svahoch za chatou, okolo malého jazierka a s trochou šťastia cez severovýchodnú stenu. Chcem povedať SV sute, viac sa to podobá pravde. Cestou nadol sme vztýčili veľkého kamenného Yettiho, ak ho stretnete, pozdravte ho od nás.

Hochjoch Hospiz po novom obhospodaruje starý známy chatár z Brandenburger Hausu Thomas Pirpamer a dokonca pár Slovákov v kuchyni. Dostávame teda exkluzívny Winterraum a na večeru pravé slovenské jedlo (nejaké syrové pozostatky, ale fakt dobré ;-). Ďalším šokom je teplá voda, to znamená, že sa opäť musíme umývať. Veď na Brandenburger Hause to doženieme.
Hintereisferner Hintereisferner Mutspitze


Streda 25. 8. Dnes nás čaká mýtmi opradený Brandenburger Haus. V znamení variability volíme trasu cez Mutspitze. Ja zle pochopím kompas a sprievodcu a nakoniec miesto východnej sute lezieme východo-severovýchodný hrebeň, ktorý je miestami asi za III, ale zase len suť. (Každé lezenie v Ötztali je skôr bagrovanie.) Maja už sa vznáša nad zemou, len aby si nepoškodila svoje nádherné otlaky z nových topánok. Na Brandenburger Hause nás čaká najexkluzívnejší winterraum v Alpách, vykurovaný, a tak po obligátnej prehliadke Dahmannspitze s výhľadom, ktorý žiadna fotka nezachytí, si spokojne líhame, aby sme sa o piatej ráno zobudili do snehovej fujavice.


Štvrtok 26. 8. Z prechádzky na Weißkugel nič nie je, tak hlavne regenerujeme, kŕmime sa kockovým cukrom, ktorý sme kúpili v kuchyni a fotíme mlieko. Juro konzumuje šestnásťročnú sáčkovú polievku zo skrine a je úplne v pohode. Vymysleli sme plán záchrany Wildspitze - zajtra z Weißkugel potiahneme až na Vernagthütte. Ale kto tam potiahne nás?


Piatok 27. 8. Zasa budík o piatej a zasa mlieko. Počasie má meškanie za predpoveďou jeden a pol dňa, vyjasňuje sa až po obede. Vyrážame na Prednú Zadnú, Vordere Hintereisspitze. Hrebeň zo sedla je príliš vážny, pokračujeme teda na Strednú Zadnú a takmer až na Zadnú Zadnú. Sme leniví.


Sobota 28. 8. Budíček je pre istotu o pol piatej a vyplatil sa, môžeme si sami prešľapávať stopu. Trhliny vyzerajú neskutočne a hrozivo, a keď mi v jednej mizne noha, naopak až príliš skutočne. Z Weißkugeljoch po chvíli váhania volíme SV stienku a po nás aj všetci ostatní. Stena je trochu ľadová, ale výbeh pod nami je mäkký a skaly uprostred poskytujú odpočinok pri tej fuške. Ale stojí za to: je jasno a viditeľnosť tak ostrá, že film z foťáku vyliezol už nakrájaný na políčka. Alebo to urobili vo fotolabe? Každopádne vidno asi 200km do diaľky a je to pohľad života: Ortler, Dolomity, Glockner, blablabla (kuk do mapy) a na opačnom konci hádam až Pyreneje. ;-)
Brandenburger Haus


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na