HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Lezenie na Hochschwabe 27. - 29. 7. 2005

Zostava: Markus Graser, dve laná, stan a ja

Počasie niekedy môže byť až príliš dobré a vybrať sa počas najteplejších dní v roku do južných stien hoci aj dvetisíc metrov vysoko nie je najlepší nápad. Lepší sme ale nemali a tak sme už cestou na Trawiesalm boli mokrí. Ale nie viac než naša prvá stena, Wetzsteinplatte, po predošlých dažďoch. Nálada a sucho v papuľke kolísali aj podľa vzdialenosti od ruksakov s vodou, ktoré ležali pri nástupe.

Streda 27. 7.Nevadí. Naskákali sme do sedákov, leziek a vybehli Huibuh 7-. Pekné, väčšinou platňové lezenie. Dĺžka v kúte bola ešte úplne mokrá, ale voda teplá. :-) Po nie veľmi vydarenom, ale príjemne exponovanom kľúčovom mieste nasledujú dve úplne rajbasové dĺžky, porovnateľné s cestou Mit göttlicher Hand na Raxe. Z vrcholu Wetzsteinkogel je - ako inak - pekný výhľad. Dlho sme sa nezdržali, lebo sme si nevzali vodu a už ledva chodíme. Zlanenie síce trvalo dlhšie než zostup, ale zato bolo oveľa nepríjemnejšie. :)

Úplne nové rozmery trenie dostalo v ceste Die Liebe zum Detail 7+ na Trawiespfeiler. Ten sa nachádza kúsok nižšie pod Wetzsteinplatte. Z celkových piatich dĺžok sme kvôli suchu v ústach a miernej únave preliezli len tri, pričom naša posledná určite nebola 7+, max. 7. Na drsnej skale človek ustojí neskutočné veci a ďalej sa dostanete naozaj len s láskou k detailom, ktorými sú takmer neviditeľné chyty a stupy. V miestach do 6+, alebo tak nejako, sú istenia trochu psycho, ale keď niečo cvaknete, máte istotu, že práve prichádza ďalšia chuťovka - ťažké miesta sú odistené husto. Vybáli sme sa, no v tretej dĺžke si človek už aj na to zvykne. Nástup je asi 50m naľavo od červeného fľaku. Myslím, že je to jediná cesta v tejto stene.

Večer som trochu skúmal okolie stanu a videl som, že skoro všetky stromy, aj tie najhrubšie, rastú akosi krivo, alebo sú pri zemi naklonené a potom sa narovnajú. Všetky rovnakým smerom, od stien. O pár metrov ďalej to bolo ešte zaujímavejšie, tam väčšinou ležali na zemi alebo boli polámané. Samozrejme sa núka teória lavín, lenže pod stenami je les v poriadku a na druhom brehu asi 5m hlbokého a 20m širokého koryta sú stromy tiež naklonené. Ak sa lavíny na Hochschwabe nenaučili lietať a skákať, najprirodzenejším vysvetlením zostáva UFO, ktoré zanechalo aj veľmi peknú lúčku na stanovanie.

Štvrtok 28. 7. Na programe je klasika Knablweg 4+. Prechádzka pod južnú stenu Hochschwabu je zaujímavá aj pre turistov, ktorých míňame, pripraví vás však o prvé litre vody. Cestou tam aj späť nás zachránil prameň G'hacktbrunn. Nástup je 5Om naľavo od veľkého kúta Baumgartnerweg, čo sa ľahšie povie než nájde. Sólujeme nad snehovým poľom, lezieme, zlaňujeme, nakoniec je to cesta nad červenou tabuľkou Schiroute. ;-) Až po vrchol nevieme, či topo v Schallovej knihe naozaj popisuje túto trasu - je úplne scestné. Ťažšie miesta sú len dve. Jedno v druhej dĺžke v trochu lámavej skale, kde treba založiť. Druhé v previse, dobre odistené. Ostatné dĺžky sú také ľahké, že len utekáme a sem-tam niečo hnilé cvakneme. Na štandoch sú borháky. Zostup cez G'hackte je možný bez rúk, klasifikácia ferraty je prehnaná.

Piatok 29. 7.Podarilo sa mi ukecať Markusa na niečo vážne a tak po kratšom nástupe naliezame do Zwischen Kamin und Kante 6, Großer Beilstein. Dolu dobrý štand, prvá dĺžka skoba a veselý odlez v stále päťkovom teréne. Doliezam k Markusovi, ktorý sa v starých slučkách bojí aj pípnuť, prikladáme friend a vyrážam. Dve skoby, hnusný špárokomín, v ktorom nie a nie priložiť druhú ruku k dielu a potom už len krásna špárka tak za 4, sem-tam založím a teším sa. Ďalšia dĺžka síce opäť len päť, ale psycho plazenica. Druhé kľúčové miesto ma tak rozosmeje, že strácam smer, doliezam cez niečo hladké, skobami riedko istené, po malom previse ďaleko doprava a štandujem po 50m na šnúrke v obskúrnych hodinkách, keď už neutiahnem lano. Zasa nadávame na topo. Zvyšok je už iba miestami previsnutý choďák až na vrchol.

Zmienku si zaslúži aj zostup - zo sedla si možno vybrať nadol hnusný alebo nepríjemný žľab. Berieme to druhé, po pár metroch sa spájajú a o chvíľu už veselo canyonujeme na (našom) mokrom lane a smädní čľapkáme vo vode. Nálada stúpa a sánka klesá pri pohľade na veľmi impozantnú Stangenwand.

Berglandspitze 1652m

s Milanom Rovenským

1. 7. 2008 - Rien ne va plus 8- 140m, Porzellanpfeiler 7+, 140m. Od Bodenbauera ideme do stratena lesnými cestami, previsnutým lesom a stenu vidíme až keď sme pod ňou. Za dažďa by som zostupovať nechcel. A bez partie, ku ktorej sme sa pridali na parkovisku a ktorá to tu pozná, by sme asi netrafili.

Pekná stena, ale prekvapivo hladké platne. Rien ne va plus nelogicky končí pod strechou uprostred steny. Chyty sú len v poslednej dĺžke, vyhadzujúcom krátkom sokolíku. Teším sa z OS, no nie dlho. Porzellanpfeiler ideme ešte kúsok vyššie, ale po zbytočnom páde mám platní plné zuby a balíme.

Schartenspitze 1747m

s Milanom Rovenským

2. 7. 2008 - Blind men's climb 7+, 225m. Dobrá, logická línia, o niečo menej dobrá skala. Nity na štandoch a inak len tam, kde sa nedá založiť, podľa autorov. Niekedy ani tam nie, podľa mňa. To málo, čo založíme, však zrejme dobre drží.

Prvá dĺžka. Opatrne cvakám prvý nit a študujem päťmetrový traverz doprava. Zlé stupy a niekoľko dier. Dve z nich podľa nákresu zhltnú friendy. Potom nit a otáznik. Rozdýchavam každý krok, už som zohriaty. Nad nitom je pár silových krokov cez spoďáky a otáznik mám na tvári ja, keď vyliezam po kývajúcich sa chytoch. Posledné istenie už nevidím. Po sutiach doliezam na štand mokrý ako myš. Cesta sa zdá pokračovať exkluzívnou špárou, tá je však nepríjemne hladká, vytrvalostná. A takto stále ďalej - čo vyzerá ľahko, vždy je nejaké divné. Lištičky v špárach sa mrvia pod rukami, cesta je čistená, ale veľa prelezov nemá a ani nebude mať. Milan má niečo s achilovkou, ťahám každú dĺžku a to hlodá aj na psychike.

Druhá 7+ je boulder cez jeden nit. Chvíľu prešľapujem, no jeden spoďáčik unikol mojej pozornosti. Sadám, OS to už nebude. Sklepem a prerážam hore do špáry. Nasleduje sporo vyskobovaná hladká špára za 7 - odšťavovač. V mokrých lištách končí moja dnešná vytrvalosť, niekoľkokrát sedím, aj vo friende, a mám zážitok. :-) Ešte jedna ťažká dĺžka 6+, zhyb na lokri, a cestu máme v suchu. Suchu? Omyl! Po piatej dĺžke zlaňujeme 3x 50m a nebeský vodopád udiera hneď, ako zbalíme veci. Škoda, línia je veľmi pekná, no doliezť to neprídem.


Zinken 1926m: Zinkenecho 6, 480m

Bertram Weiß a ja

Zinken zaujme už od parkoviska Bodenbauer vysokou stenou. Nedajte sa zlákať. Krajina krásna, ale deň lezecky zabitý. V sprievodcovi stojí komentár v zmysle "jeden z najvýznamnejších prvovýstupov posledných rokov". Skutočne, tento míľnik "lezenia" v kameňolome ponúla unikátne miesta ako sokolíkovanie rukami na skale a nohami v tráve, cvakanie z trávnatého chytu, často klesajúce traverzy v minimálne 12 zo 16 dĺžok. Žiadna logická línia, stena vyzerá všade rovnako. Presnejšie, všade inde vyzerá krajšie.

Všetko, čo som doteraz v živote liezol, bolo oveľa lepšie. Žiadna dĺžka nie je pekná, ako-tak sa páčili prvá a posledná. Po asi desiatich dĺžkach človeku začne dochádzať, že už to lepšie nebude, len ďalšie rozlámané traverzy a tráva.

V ceste sú borháky, trikrát sme založili Camalot 2, inak nič. Nebolo veľmi treba a ani možné. Orientácia je podľa matných a veľmi riedko osadených istení ťažšia, podľa použitých trávnatých stupov ale celkom dobrá. Problém je len, že sa každú chvíľu zasekáte pol metra mimo a to stojí veľa času a v tom kameňolome aj nervov. Cestu jednoznačne neodporúčam.

Literatúra:

Poznámka: O lezení na Hochschwabe koluje minimum informácií. Posledný sprievodca je 20 rokov starý a v šanone u Bodenbauera je len pár ciest, ktoré na nete nenájdete, a aj tie väčšinou od 7-8 vyššie. Takmer stále sme liezli okolo pekných neznámych ciest, niekedy omylom aj cez ne. Je fajn, že klasické cesty tu nie sú tak choro preistené ako v Höllentali. Podľa diskusií na sieti sa nový sprievodca už roky pripravuje. Miestnym špecifikom je však silná lovecká lobby a tak podrobný sprievodca zrejme nikdy nevyjde.

Zdroje informácií

Prístup na Trawiesalm: Autom cez Bruck an der Mur, odbočka na Aflenz - Thörl - St. Ilgen - Bodenbauer. Na konci doliny je veľké parkovisko. Ruksaky na chrbát a hurá na Trawiesalm, po prevýšení 400 m prídete na lúku, na začiatku ktorej je prameň.


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na