RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Strašné rady ľudí, hodinové čakanie a obchádzanie karaván na exponovaných úsekoch a predplatené miesta na vrchole, aj to iba na státie. Naše očakávania neboli veľmi povzbudivé. Napriek tomu sme sa na strechu Rakúska raz vybrať museli. Großglockner patrí medzi tie vrcholy medzi Viedňou a Zürichom, ktoré nemožno vynechať. Nakoniec bolo všetko úplne inak, než sme čakali.
Začali sme malým trekom okolo masívu Glocknera, ktorý začínal na severe v údolí Stubachtal. Trénovali sme a dosť nás prekvapilo, keď nás pri výstupe od parkoviska Enzinger Boden na Rudolfshütte všetci slušným tempom predbiehali. Triatlon. ;-) Príroda veľmi pripomínala Vysoké Tatry, Granatspitzgruppe je - prinajmenšom v týchto miestach - zo žuly. Ale Rudolfshütte nás sklamala. Kvôli akcii sa nám v chate ušli len izby a k tomu nám chatár osobne vnútil raňajky za nie malý peniaz. Našich deväťdňových zásob sme sa zo začiatku teda veľmi nedotkli.
Nedeľa 20. júla. Prvý deň treku sme pokračovali cez sedlo Kalser Tauern do Dorfertal. Ale nie hneď. Silesia Höhenweg je krásna cesta po svahoch veľkého južného hrebeňa Granatspitze s výhľadmi do údolia a na ľadovce Fruschnitzkees a Laperwitzkees na druhej strane. Ráno sme ešte plní optimizmu plánovali vyjsť na Großer Múntanitz, no večer sme boli radi, že nás nohy doniesli na Kalser Tauernhaus.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pondelok 21. júla. Smerujeme do Kalsu. Dolina sa zužuje, až sa nachádzame v úžine Daberklamm. Steny z výrazne vrstvených hornín sú vysoké stovky metrov. A to všetko vyhĺbil jeden potok! Cesta pre autá a chodník miestami vedie štôlňou v skale.
Strenutie s civilizáciou v Kalse je krátke, hneď stúpame cez Teischnitztal na Stüdlhütte. Prevýšenie, slnko a ruksaky nám dávajú zabrať. Cesta nie je nudná, ale absencia technicky príťažlivého terénu a naopak prebytok kilogramov na chrbte z nej nerobia žiadnu atrakciu. Tou je až zubatá Glocknerwand a Großglockner na konci tejto krásnej doliny. Krátko nad hranicou lesa odporúčam opustiť dolinu potoka a vydať sa do kopca po pravej strane. Zo začiaku nezreteľná stopa v tráve rázom naberá výšku, poskytuje výhľad na takmer všetky strany a možnosť púšťať na turistov pri potoku fylitové škridly, ktorých tu všade ležia tisíce. Žiaľ, trpím nedostatkom ľadovcov, celý čas málo fotím a tým naopak trpí najmä dnešok.
 |
 |
 |
Utorok 22. júla. Predpoveď počasia je opatrná, na oblohe je pár mrakov, ale tie v pravý čas niekam zmizli. Ako tak stúpame, za chrbtom sa nám mlčky vynára biela hradba Dolomitov. Ködnitzkees je na začiatku bez snehu, zato pokrytý ľadom. Obchádzame trhlinky s čiernou vodou, chvíľu brodíme v snehovej kaši a stúpame na Adlersruhe. Na skaly sa dá dostať na dvoch miestach, podľa stavu trhliny na asi 3220m. Ak je aspoň trochu snehu, nie je to problém. Mačky sa vyzúvať neoplatí. Na Glocknerleitl nám po stope oproti nadšene utekali potôčiky vody, a to už o ôsmej ráno.
Výstroj ukladáme na skale nad ľadovcom a lezieme na vrchol. Nie je to celkom zadarmo, ľudia z diaľky na zdanlivo kompaktnej skale vyzerajú ako prilepení. Je to ale krásne lezenie za II s veľkými okrúhlymi chytmi. Na Peilsteine by to bola najošúchanejšia dvojka s hákmi po troch metroch. Tu sme v horách a tak sa ide sólo. Vrchol nastáva trochu predčasne, vlastne v najlepšom. Panoráma, dohľad a výhľad zo strechy Rakúska mohli byť síce aj lepšie, ale nasýtili. Od Großvenedigera po Sonnblick a možno aj Hochalmspitze vidno všetko, na sever a juh je trochu zatiahnuto. Najväčšie prekvapenie sú ale tie stovky ľudí, ktorí sa sem dnes...nevybrali! Len kde-tu niekto. Svetoznáma atrakcia, ťahanie lístkov na vrchol, sa pre nedostatok divákov nekonalo. Pri zostupe už boli z potôčikov potoky. Z ľadovcov zostali už na konci júla úbohé, kamením pokryté zvyšky.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Streda 23. júla Ruksaky mali už tak vyťahané traky, že sme sa na to nemohli činne pozerať a tak sme zaradili deň nečinnosti. Za Stüdlhütte sa nachádza Fanatkogel, 2905m. Stojí za to, pohľad na Glockner je skvelý. No ešte lepšie je pokračovanie z vrcholu po hrebeni až na P. 2912. Je to krásne lezenie maximálne za II s mnohými možnými variantami. Je otázkou vášho vkusu, či poleziete nad strmou stenou Ködnitztalu alebo po platniach na západnej strane hrebeňa.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||
Poznámky:
Náklady:
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |