HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Tre Cime di Lavaredo 23. - 30. 7. 2006

Zostava: Juro a Mišo Solovic, Paul Horn, ja

Neviem, ako z Trenčína, ale z Viedne cesta príjemne ubehne a od talianskych hraníc je rýchlo na čo sa pozerať. Prvú dlhšiu zastávku máme pri vysychajúcom jazierku rozporuplného mena - Dürrensee. Pred nami miestna obluda Monte Cristallo s výškou 3221m a zvyškami ľadovca. Nasleduje strmý výjazd k Lago Misurina a ďalší - za 20 EUR - ku chate Auronzo v 2330m.

Dážď prerušil naše ďalšie putovanie a stanujeme na parkovisku. Zavčas ráno mizneme smerom k Lavaredo Hütte, kde nachádzame ideálne miesto na ďalší pobyt. Je slnečno. Chalani idú pozerať nástupy ku svojim projektom, Paul a ja dávame niečo na rozlez. Nástupy sú veľmi príjemné, vždy 30-60 minút.

Prvá cesta je niečo novšie na Cima Grande od autora sprievodcu, Goedekeho: Severovýchodná stena - Dabistebaff, 300m 5. Lezenie miestami zaujímavé, v posledných dĺžkach väčšinou dvojkový kameňolom s náročnou orientáciou. Skala je ale úžasná, samý chyt a stále je kam zakladať. Ťažšie miesta a mnohé štandy sú vyskobované. Každý deň poobede sa zjavia oblaky a večer trochu spŕchne.

Poučení dávame na druhý deň klasiku: Comiciho Juhovýchodnú stenu na Punta di Frida, 300m 6-. Ešte krajšie lezenie, ale iba po terasu uprostred. Nasledujú tri hrozné dĺžky v rozlomisku. Ak štand nájdete hneď, tak len dve dĺžky, ale jedna z nich asi bude viac ako 60m a ťahať lano bude pár volov. Posledné tri dĺžky na vrchol sú opäť pekné, aj keď sa mi nad previsom hryzlo lano. Paul k tomu doliezol a odhryzol, ja dodnes dúfam, že som pri tom bol istený. Z vrcholu je perfektný výhľad na fantastickú krajinu, zostup však nestojí za to: veľmi vzdušné zliezanie za 2-3, najdôležitejšie chyty sa hýbu. Fakt som sa bál. Poučenie: na terase hneď vytraverzovať doľava ku zlaňákom.

Znova Cima Grande: Dülfer, Západná stena, 200m 5+. Fantasticky exponovaný špárokút, dobre istený a istiteľný. Kľúčové miesto je v platni, pohoda, potom však nasleduje dosť impozantný previsnutý komín, na oživenie mokrý a mierne blatistý. Miesto hrdzavých skôb radšej zakladám, potím sa, pekná päťka, až hore na vzduchu svet zase vyzerá normálne. Dnešná búrka má naponáhlo a tak si poslednú dĺžku s traverzom odpúšťame a zlaňujeme.

Ďalšia špára, tentoraz Preußova na Preußturm: 200m 5, miestami úzky a hladký komín. Chvíľami neviem, či na rozpor, či stienkou, alebo celým telom. Pri lezení aj zlaňovaní na nás zízajú zástupy z cesty. Znovu sme sa odvážili na vrchol, odkiaľ je zasa fantastický výhľad. Na revanš sa nám pri zlanení seklo lano. :-)

V piatok už tretí deň vstávame o piatej s cieľom Žltá hrana, ale vždy sú oblaky. O pol ôsmej je však stále jasno, tak dávame niečo kratšie a tak aj dnes. Cassin južnou stenou na Preußturm, 200m 7-. Nádherná cesta, lezenie ako na Gastonke na Maníne. Všetky dĺžky sú pekné a vzdušné, len originálny dolez trochu lámavý. Zato vedie cez štyri prevísky za 6- a je asi 65m dlhý (v sprievodcovi to vyzerá na 30). Istenia, aj keď husté, sú v podstate šrot, v ťažkom sa založiť nedá a do štandov sa bojím aj sadnúť. V druhej dĺžke (6-) je nejaký štand, v ktorom sa tretia skoba húpe voľne v lane. Nezúfať, nesadať, o pár metrov ďalej je lepší štand.

Sobotné ráno nás víta mrholením. Na lezenie už nikto nemá chuť, tak trochu ferratujeme okolo Paternkofela: od Rifugio Lavaredo okolo Lago di Cengia, Büllelejoch-Hütte, cez Paternkofel a vojnovými štôlňami dolu. Celá trasa vedie pestrými údolíčkami a kotlami, ktoré sa náhle otvárajú nad každým stupňom. Odporúčam.

Ako - dúfam - vidno aj z fotiek, krajinou aj lezením som nadšený. Zvyknete si aj na to, že v stene sa nebudete počuť kvôli štekajúcim psom a hulákajúcim masám. Poplatok na ceste po chatu Auronzo je 20 EUR, denné parkovné 5 za osobné auto.

* Za fotky s hviezdičkou vďačím Jurovi

Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na