RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Po ľadovcovom kurze s trochou dažďa sa pondelok ohlásil čistou oblohou. Vyzbrojení dobrou predpoveďou na celý deň sme o siedmej ráno vyrazili spod južnej steny Dachsteinu, presnejšie, z dolnej stanice lanovky na Hunerkogel. Kilometrové prevýšenie sme prekonali cestou popod lanovku. Zaujímavou možnosťou je iste aj Johann Klettersteig cez južnú stenu, ale železo nezbierame. Náš výstup bol miestami tiež istený, obtiažnosť asi B/C. V závere je to pekné lezenie v strmej stene, pod prevismi pozor na hlavu a na snehu pozor na nohy. My sme ráno chodili po schodíkoch a poobede bol sneh mäkký, takže mačky nám nebolo treba.
Hore na stanici lanovky sme natankovali nový čaj (vriaca voda sa po poľsky povie vřontek a verte, že sa vám toto slovo na Dachsteine zíde na mnohých chatách). Kombinovanou zásluhou chatárovej a mojej slabomyseľnosti, uňho asi skôr predstieranej, sme fľašu naplnili čajom za 4 EUR. Nabudúce vrecúško so sebou a už len vřontek.
Mäkký sneh napodiv dobre držal a tak sme sa rýchlo dostali ku skalnému nástupu na Dachstein. Ten vyzerá zo severu smiešne malý. Medzera medzi ľadovcom a skalou je pôsobivá, ak sa človek šmykne, má kam spadnúť. Klettersteig je o poznanie ťažší, asi C, C/D, ale stupne dovoľujú oddych a predbiehanie. Keď som o dvanástej na vrchole zhodil 15 kg ruksak, mal som pocit, že vzlietnem. Krásny výhľad na všetky strany: Radstätter a Schladminger Tauern, Ankogel, markantný Großglockner, Großes Wiesbachhorn, Hochkönig, Steinernes Meer, starý známy Watzmann, nejaké severné Alpy, Gosaukamm, východnejšie severné Alpy, zase Tauern a tak dokola, skrátka pastva pre oči. Kto sa vyzná, môže hádať a hľadať na fotkách. Ale ten pohľad sa odfotiť nedá.
Poobedňajší zostup cez západný hrebeň bol podstatne ľahší než severovýchodný, pod nohami priepasť južnej steny a na severe ľadovce. Pod skalou sme naskákali do sedákov, zacvakli do lana a šlo sa. Múdro, večer sme sa dopočuli, že vrtuľník nám nad hlavou preletel kvôli niekomu, kto spadol do trhliny. Sneh na ľadovci bol aj pol metra hlboký, strmá časť zostupu nič moc - bol som mokrý až na bermudách. K Adamek Hütte ďalšie štyri hodiny šmýkaním a opäť doplniť vodu. Potiaľto bola túra celkom zábavná, potom začalo prvé stúpanie na Hohe Schneebergwand. A za ňou druhé a tretie, každé asi 150m. Do výstroje si pribaľte aj pevné nervy. Späť k lanovke sme prišli o pol desiatej, po viac než 14 hodinách.
Poznámky: Okrem nervov sa vyplatí pribaliť mačky, ak je ešte zima - celou cestou sa križujú strmé snehové polia. Cepín, gamaše, sedák, lano, atď. na ľadovce, veľa-veľa jedla a pitia. Na chatách s výhodou využijete poľský slovník, pretože Dachstein je taká malá poľská provincia (ale aj slovenská).
Literatúra:
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |