HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Slovinsko: Črni kal - júl a september 2012

Starí rodičia sa radi čľapkajú v mori. Aj deti sa rady čľapkajú v mori. My sa radi vešiame po skalách. Pomocou trojuholníka, kružidla a metódy najmenších štvorcov sme určili naše tohtoročné letovisko: Portorož v Slovinsku. Vekové extrémy sme počas lezeckých dní nechávali na pláži a my sme sa realizovali na skalách nad dedinou Črni kal. Aj keď u nás - rozumej v Mödlingu - zúrili tohtoročné teplotné maximá do 37 °C, tu bolo relatívne "chladno", asi 32 °C. Skaly sú orientované všetkými smermi, pri veži sa dá liezť aj vo veľkom teple, pretože tu stále fúka vietor. Doobeda nebol problém, poobede sme sa smažili aj v tieni a dalo sa liezť naozaj len za vežou. Na chladné obdobie slúžia slnečné sektory vzadu až po železnicu. Tie sú aj najkrajšie.

Počas prvého výletu sme boli jediní lezci z našej skupiny a tak sme nafotili hlavne atrakcie počas oddychu. Za návštevu rozhodne stojí neuveriteľná sústava jaskýň Škocjanske jame. Obrovské vnútorné priestory a bohatá výzdoba berú dych. Aj rýchle tempo prehliadky s Filipom na chrbte. Rýchle tempo, ale trvá to hodinu a pol. Okrem jaskýň je tu aj veľký kaňon, ktorým je možné niekedy nabudúce zabiť ďalší deň. Cestou späť sme prešli cez Lipicu. Koho zaujímajú kone, ten sa asi napasie. Inak nuda strašná.

Zaujímavé je aj staré mestečko Piran s katedrálou na kopci a pekným výhľadom. Opačným smerom je solivar Sečovlje. Aj keď sa zdá, že tu skapal pes - odparovanie vody veľmi akčné nie je - mňa to zaujalo.

Ubytovanie neďaleko pláže má svoje rodinné výhody. A každý večer pekelne hlasnú diskotéku.

Druhý výlet sme absolvovali v ubytovni na pokojnom mieste, v dedinke Dekani. Tu diskotéku organizovali vreštiaci potomkovia, ale tých sme aspoň mali pod kontrolou. Okrem skalných fotiek, ktorých sa nám teraz podarilo viac, skupina navštívila mestá Koper a Trieste. Vraj dobré, ja neviem, nedostali ma tam. Jedno dopoludnie sme preskúmali oblasť Napoleonica pri Trieste. Našlo by sa tam pre každého niečo, ale stredné obtiažnosti výrazne vyšmýkané. S rodinou nepoužiteľné, pri ceste sú len trojky, deviatky a pár bouldrov. Zvyšok je v kopci.

Prečo sme dvakrát navštívili to isté miesto? Na prvý pohľad sa to nezdá, ani príroda okolo skál nie je nič extra, ale liezť je čo. A kto raz uvidel ďalšie steny v Ospe - Mišju peč a Babnu, ten si také otázky veru klásť nebude.

Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na