HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

El Chorro 31. 1. - 21. 2. 2007

Sen o zimnej lezeckej dovolenke na teplých skalách sa nám splnil a v zložení Juro a Mišo Solovic, Ľudo Lájoš Hricko a ja letíme s medzipristátím v Düsseldorfe do Málagy. Je večer, posledný vlak odišiel pred pätnástimi minútami a tak hneď pred letiskom dohadujeme taxík za 60 EUR. Cieľ - dedinka El Chorro. Koniec sveta, zdá sa.

Lájoš tu bol pred dvomi rokmi a v úplnej tme nás ťahá cez železničný tunel a potom asi 100m do svahu. Prší, všade je blato, ticho a v našej jaskyni prázdno. Hurá. Skladáme batohy, jeme a spíme. Ráno sa budíme do začiatku nášho rekreačného pobytu.

Názvy oblastí sú spočiatku cudzie, no rýchlo sme si zvykli. Na mená ciest nie. Lezieme dva dni a deň prestávkujeme, teda čítame knižky, nakupujeme v Málage, turistikujeme a študujeme španielčinu z knižky a slovníka. Počasie je veľmi premenlivé, na tunajšom tropickom slnku sa nedá vydržať a lezieme hore bez, no keď sa zatiahne, fúka studený vietor. Vzduch má teplotu 12-18 °C, január vraj bol teplejší.

Stručný prehľad sektorov, ktoré sme navštívili. Všetky sú slnečné na juhovýchod, Polvorin je západný.

Veľkou atrakciou sú lávky Camito del Rey, ktoré vedú cez oba kaňony. Postavené boli pre španielskeho kráľa, ich stav je dnes vzrušujúco dezolátny. Mali by sa dať prejsť aj za dažďa. Neistený nástup je zároveň kľúčovým miestom. Nasleduje veľa fotogenických exponovaných miest pozdĺž fixkného lana. Druhý kaňon nie je istený, ale v lepšom stave. Na konci je mreža, no za sucha sa dá obliezť trojkovým terénom.
* Cudzie perie (fotky) je, ako vždy, od Jura.

Lezenie ako také je veľmi pekné, väčšinou vyrovnane vytrvalostné. Výnimkou je Escalera Arabes, kde prevládajú bouldrové kroky oddelené nohandami. Skvosty nájdete v oboch druhoch ciest. Je tam čo liezť, za tri týždne sme toho veľa nestihli. Svetlo bolo vo februári asi od 8:00 ráno do 18:30 večer. Dva týždne sú asi dosť, chalanov aj mňa ku koncu začali pobolievať lakte a rôzne šľachy vo svaloch, zato prsty len na nohách. Obtiažnosť tak naozaj začína pri 6c, čo je asi našich 7/7+.

Počasie bolo premenlivé, ale za tri týždne nám pršalo len dva dni. V Malage je spravidla pekne aj keď v Chorre prší a výlet do mesta sa oplatí nielen kvôli nákupu. Inde sme neboli, pekné mesto je však vraj aj Alora a vzdialenejšia Ronda. Vlaky sú síce pekné, ale jazdia riedko; stopovanie vraj funguje dobre.

Potraviny v El Chorro nájdete v dvoch obchodoch. Ceny sú v porovnaní s Malagou 2-3x vyššie, výber biedny a ako pečivo dostanete len hnusné bagety. Nákup sa vyplatí v potravinách Mercadona v Málage. Zo železničnej stanice dvakrát doprava a asi 250m proti smeru, odkiaľ ste prišli vlakom. Odporúčam unikátne kilové tuniakové konzervy a müsli rovnakej hmotnosti.

Kemping: Ceny nemám overené, no osoba v stane stojí 6 EUR, chatka 10 EUR/noc. Väčšina ľudí býva voľne v lese alebo v jaskyniach, do kempu sa chodia len umývať dierou v plote. V oblasti silne dominovali Poliaci, potom dlho nič, nasledovali Česi, pár Nemcov, Kanada, Francúzsko a my Slováci.

Zákazy: Cez víkend sú tunely strážené. Žiadny problém, okrem Polvorina a pár menších sektorov sa dostanete všade. Lávky sa tiež nevyplatia, ak sa nimi nechcete aj vracať. Tunely sú inak veľmi priestranné, ak sa dáva pozor, nič nehrozí. Čelovka nie je nutná.

Španieli, až na vzácne výnimky, nevedia cudzie jazyky. Ani sprievodcovia vo vlakoch, taxikári, predavači lístkov. Predavači v El Chorro, dedinke s asi 50 ubyvateľmi a 150 lezcami, vedia po anglicky iba počítať (niektorí), to sme sa naučili za týždeň po španielsky a lepšie... Odhliadnuc od toho je to krajina bohatá na prírodné zaujímavosti - a to sme videli len jeden malý areál.

Na jaskyňu sme si zvykli rýchlo, návrat do civilizácie bol však ťažší. Zima, hluk, zlá voda aj vzduch a všade plno ľudí. K tomu každý deň škola či práca. :-)

Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na