RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Fontainebleau je pekné historické mestečko, ale hlavnou atrakciou oblasti je les, ktorý skrýva neuveriteľné množstvo pieskovcových kameňov. Pre bouldristov je to raj na zemi. Po každom príchode do novej oblasti pobehujeme sem-tam, strácame sa medzi balvanmi a objavujeme nespočet krásnych línií. Veľa ich je na rovine na pieskových pláňach. Kto zájde ďalej do lesa, stúpa na kopce až do neuveriteľnej nadmorskej výšky 100m.
Problémy podobnej obtiažnosti sú zoskupené do farebne označených a očíslovaných okruhov. Je to fantastický nápad a jediný spôsob, ako sa v labyrinte zorientovať. Potrebujete len mapu a podľa čísla pri šípke viete, kde ste. Začiatočníci majú veľa skvelých žltých okruhov, deti vylezú zostupovkou alebo na kameň vedľa. Modré problémy už sú vážne veci, červené a biele ponúkajú lahôdky a vyššie normálny človek lezie už len jednotlivo. Okruhy majú 20-70 čísel, dosť na to, aby vás večer zaskočil nepripravených ísť spať.
Cez oddychové dni je program jasný, a keď už je Decathlon v Villiers-en-Bière vykúpený, neodporúčam Paríž, kde koniec-koncov už aj tak boli všetci vaši známi, ale práve Fontainebleau. Na niektorom turistickom úrade vyfasujte mapku a smelo do objavovania univerzitného mestečka.
Franchard Sablons. Pokojný, papradím husto obrastený sektor. Problémy su na prvý pohľad hladké a nezaujímavé, ale chytili nás po prvom dotyku. Najskôr sa mi nechcelo, ale poznáte to - neviete prestať. Neolezené a málo ľudí.
 |
 |
 |
Franchard Hautes Plaines.Pekný žltý okruh prepletený s oranžovým, strácajú sa niekde na kopci v lese v čoraz kamennejšom bludisku. Pár ťažkých klenotov mimo okruhov.
Franchard Isatis. Populárne, do nekonečna rozťahané bloky sektoru Isatis. Cez víkend sa vyrojili domáci, bez ktorých by som nepreliezol parádne 6C Composition des forces.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Trois Pignons. Rozlohou obrovská oblasť, kopčeky obklopené pieskoviskami a neprehľadnou spleťou cestičiek. La Roche aux Sabots má úžasný, ťažký červený okruh a množstvo zaujímavých problémov mimo. Bouldre boli tak úžasné, že nás za celý deň nenapadlo urobiť ani obrázok. Oblasti 91.1 a 95.2 sú pomenované podľa výškových kót. Majku sme prehnali kompletným žltým okruhom na Rocher des Potêts. Tu sú okrem normálnych aj najmenšie kamene, dobré pre úplných začiatočníkov. Bežné dvojkrokovky sa tým redukujú na jednokrokové problémy.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Úžasné podmienky: ráno vždy 10 °C, cez deň 16 až 20. Škoda, že nie som tak silný, ako pred tromi rokmi... Nevadí, zalezie si každý, ešte aj ja. A po týždni už aj sila bola.
S dvomi nemeckými rodinami a ich deťmi sme preliezali pre nás nové oblasti. Mali sprievodcu so všetkými okruhmi, takže sme každý deň hodinu študovali a vyberali tie nevyšmýkané. Navštívili sme ale aj klasiky, lebo bez nich to nejde. Závislosť. Deti sa krásne hrali v piesku, na kameňoch a my sme sa bavili ich hľadaním. Najhoršie bolo, keď sa prepchali niekde, kam sme sa my nevošli a museli sme obehnúť pol sektora. Na komunikáciu sa nám osvedčili malé vysielačky.
Fantastickým prínosom bolo, že sme vynechali návštevu Paríža. Dedinka Barbizon bola hniezdom impresionistov, je tu pár galérií s dobrými obrazmi. Tak dobrými, že hoci mne nič nehovorili, otec ich pár spoznal. Znovu sme si prešli Fontainebleau.
Bas Cuvier: Ešte som rozhodený z cesty a dvoch neprespatých nocí. Vyšmýkané, ťažké, ale nie je problém nájsť naozaj pekné veci. Hluk z diaľnice.
Trois Pignons Ouest - Roche aux Sabots: Klasika, rád sa sem vraciam. Olezené skôr silové bouldre.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Trois Pignons Ouest - Cul de Chien: Klasika. Nekonečné pieskové more, deti nevedeli, kam skôr. Pôsobivé ľahké bouldre, olezený ale pekný technický červený okruh.
 |
 |
 |
Apremont Ouest: Nejaké bloky sú hneď za dedinou Barbizon, ale náš sektor bol asi o 20 minút ďalej. Na začiatku krásne silové červené problémy, ďalej je to trochu oblejšie. V pár oranžových kusoch som sa fakt vybál, na niektoré už pozrieť chce odvahu. Vyššie na kopci je husté kamenné bludisko a veľa ťažkých perál mimo okruhov.
 |
 |
 |
Trois Pignons Sud - Rocher du Potala: Neolezené vysoké aj nízke bouldre, skoro všetko kolmé. Až tak sa mi tu nepáčilo, ani neviem prečo. Asi to bolo rozťahanosťou oblasti. Niektoré sedmičky vyzerali dobre, červený okruh skôr malé oblé lišty alebo veľké oblé nič.
Rocher Canon: Obrovská a hustá oblasť. Za dva dni sme spravili celý modrý okruh. Prevažne 2-3 kroky, ale veľmi pekné, neolezené. Vzal som si koberček a liezol som sám bez bouldermatky - zážitok. Fajn je aj oranžový okruh. Najťažšie bolo neliezť ťažšie veci - mal to byť oddychový deň.
Larchant - Elephant: Klasika. Drobivý piesok má výhodu, že sa neolezie, iba odmrví a tak stupy rastú. Pôsobivo vysoké bloky. Skvelý detský okruh, parádny biely a to sme ešte nič nestihli.
 |
 |
 |
Opäť máj, opäť dobré podmienky, hoci veľa pršalo. Tentoraz som bol trochu lepšie pripravený a bolo to oveľa zábavnejšie. Tieňom bola nejaká nákaza dýchacích ciest, ktorá sa tiahla naprieč výpravou, v posteli však nezostal nikto. (Až doma, pár týždňov.)
Opäť sme sa sústredili na nové oblasti. Niektoré sklamali, väčšina prekvapila. Zostala obrovská motivácia na mraky ťažkých línií, na ktoré sme si nestihli ani siahnuť. Neliezli sme každý deň, ale denne sme nejakú oblasť prešli alebo ňou prehnali deti.
Naše potomstvo bolo objavom roka. Malí bouldristi liezli do zodratia zadkov na nohaviciach. Nevadila im ani výška skál v Elephantovi, nám už skôr. Kdekoľvek to bolo aspoň trochu naklonené, leteli nahor ako rakety, vyzbrojené novými lezkami. Dolu ich bolo treba znášať, alebo im aspoň pomôcť. Lucia s koberčekom preliezala detské okruhy a nevedela prestať ani na ich konci bez ohľadu na obed. V piatich rokoch bolo treba pomáhať do nástupových chytov. Čo nešlo celkom čisto, opakovala, kým to nešlo naozaj. V živote som toľko nespotoval. Najlepšie detské oblasti boli Le Canche aux Merciers, Elephant a Rocher Canon. Filip smiešne zaspával na deke počas obeda s kusom krmiva v ruke pri ústach.
Trois Pignons Sud - J. A. Martin: Väčšinou neolezené, ale trochu divné okruhy. Oblasť je obrovská, na východe normálnejšia, na západe divoká a kamenistá. Najlepšie sú ťažké kusy mimo okruhov, tie stoja za to.
Bas Cuvier: Oblasť ma tentoraz naozaj chytila. Hluk z diaľnice, šokujúca hustota odpadkov, ale čo boulder, to hit - ťažké aj ľahké.
Trois Pignons Ovest - Ségognole: Menej frekventované, neolezené, ale skôr položené okruhy väčšinou do 6A. Nie zlé, ale je tu veľa lepších.
Franchard: Cuisinière, Crête Sud: Odychový deň, túra, ale oblasti nádherné. Neolezené, fantastické línie a väčšinou po chytoch. Vyzbrojte sa dobrým topom a silou. Aha, ešte niečo. Zbavte sa detí a najslabších jedincov, nič tu pre nich nie je, iba rozťahaný oranžový okruh. Zablúdili sme a skončili na úplne inom parkovisku. Nikto nám nevedel povedať, kde sme.
Trois Pignons Est - Le Canche aux Merciers: Veľké prekvapenie, šok, nadšenie: obrovská oblasť s dobrými problémami pre deti, pre mňa (vo forme) aj pre všetkých medzi nami a aj vysoko nad nami.
Ďalší daždivý deň, ďalšia prechádzka a ďalší objav - 95.2. Olezené okruhy, ale modrý je celkom chytovatý a hlavne je tu veľa dobrých problémov mimo. Potom už "len" známy Franchard, Rocher Canon, prechádzky a opäť rozhodnutie prísť čo najskôr. Ale až keď teroristi prespia noc, tentoraz to bolo naozaj hrozné. Zato cesta šla nečakane dobre, deti sa stále tešili na geometrické útvary pri diaľnici. Kto nevidel, nepochopí.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Ubytovanie
Literatúra
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |