HOME | Moje túry - MY PEAKS | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na PeilsteineRSS RSS

Arco september 2010

Odolával som dlho. Ale keď leto zavelilo sneh od 1500m vyššie a mačky sme na bouldering nebrali, cieľ bol zrazu jasný - centrum lezenia pre lenivcov. Cesty nadhodnotené, zdalo sa mi, že som poctivo trénoval a onsightoval o stupeň vyššie, než doma. Populárne oblasti sú neuveriteľne vyšmýkané, ale ešte stále plné chytovatých pekných ľahkých ciest.

Sú tu však aj pekné športové oblasti, ktoré neležia v centre pozornosti päťkových lezcov a vyšmýkané nie sú. Veľké previsy tu väčšinou nie sú, ale mierne previsnuté po chytoch hej. Desiatky ako otec mladej rodiny teraz beztak nepotrebujem. Voľné dni sa dajú spestriť ľubovoľnou aktivitou, my sme chodili - po kopcoch aj po obchodoch.

Pod stenou Colodri sa kedysi bouldrovalo, existuje aj sprievodca, ale zdá sa, že to už dlhšie veľmi populárne nie je.

Nad mestom Arco sa týči hrad s pekným výhľadom, aj keď najvyššia veža je zatvorená. Oveľa lepší výhľad je však z kopca Colodri o kúsok ďalej, ktorý jednoducho treba navštíviť. Návšteva oboch sa dá stihnúť cez neuveriteľne dlhé obedňajšie prestávky obchodov v Arcu.

Kto potrebuje dlhšiu zmenu, môže sa vybrať na túru na Monte Altissimo. Od jazera je prevýšenie približne 2000m. Autom alebo na bicykli sa po ceste cez Nago (značená Monte Baldo) dá dostať až do 1200m. Po polhodine šliapania pešo začínajú lúky a kosodrevina. Arco sa krčí ďaleko dolu, celé údolie Sarche je ako na dlani, obrovské steny nad Dro sú zrazu nejaké nevýrazné. Výhľad siaha od Dolomitov cez Monte Brento po ľadovcové skupiny Adamello a Presanellu.


Arco 15. augusta 2013

Opäť sme sa vyhli vyšmýkaným oblastiam. Oblasť Regina del Lago, sektor C nás nenadchol, cesty všetkých obtiažností boli veľmi nevyrovnané - po previsnutom začiatku bolo 10-15m chodeckého terénu. Sektor C je jediný, kde sa deti dali rozumne uskladniť.

V La Gole som za potokom objavil krásne 7a. Takpovediac kvet na hnojisku, pretože vedľa nástupu je zrejme miestna toaleta. Lezenie úplne iné než na hlavných stenách, náznaky kvapľov, vytrvalosť a dva bouldríky.

Z Belvederu sme utiekli spod skaly, s deťmi to nešlo a bolo tam plno. Naviac, pred kruháčom v Nagu sa do desiatej vytvorí dlhá zápcha. Je to hlavné spojenie do Rovereta a treba si privstať. Ja som si však prišiel prispať, aspoň kým naši teroristi neprespia celú noc.

L'Orto nás nadchlo jednak peknými cestami do 6a, druhak fantastickými vytrvalostnými, mierne previsnutými 6c-7a. Každý si do sýtosti posedel aj zalietal.

Na záver sme navštívili vzdialenejšiu stenu vo Val d'Algone. To, že súradnice v sprievodcovi sú asi o dva kilometre mimo, nám vôbec nevadilo, lebo je tu toľko krásnych zákutí. Stena vyzerá ako strašný koksodróm, ale zdanie klame. Veľmi zaujímavé silovo-technické, väčšinou vyrovnané cesty. Pri potoku vyšmýkané, o pár metrov vyššie už lenivci nechodia a tam to bola krása s nádherou.

Keď je naozaj teplo, stojí za to namočiť sa v jazere. My sme využili pláž v mestečku Riva del Garda. Panoráma je skvelá a studený vietor, ktorý fúka od jazera asi od jedenástej, dostatočne chladí aj neplavcov. Táto klimatická výhoda umožnila pozrieť si Rivu aj mne - inak by som radšej zostal namočený s deťmi.

Úžasné počasie mi nedalo pokoj a s mamou som vyšiel na Monte Stivo. Nebolo celkom jasné, kam až sa dá doviezť autom. Ale keď v polovici stúpania zasvietila rezerva, bolo jasné, že ďaleko to nebude. Nakoniec sme zo Santa Barbary šli asi 900 m. Po natankovaní sa ukázalo, že otcov nový Renault hlási poplach už v tretine nádrže. Prejavilo sa to však len na bolestiach končatín, výhľad to negatívne neovplyvnilo. Na juhu kopce prekvapivo končia v polovici dĺžky jazera a za nimi je už len zvlnená rovina. V diaľke na severe sa vznášali biele kopce od Ortlera cez Stubai až po Zillertaler Alpen, 130 km.

Literatúra


HOME - Späť na hlavnú stránkuMartin Černička <dedo @ terminus.sk>
Reklamu mi posielajte na