Obsadenie: Maja Fialová, Juro a Mišo Solovic, ja
Nie všetkých sa mi podarilo presvedčiť, že Roháče sú pohorie a nie obývačka a že tie davy ľudí sa tam pri túrach stratia. Vyrazili sme teda štyria. Skialpfest znamená prednášky, fotky a videá po večeroch a preteky (pre Jura) resp. túry (pre normálnych) cez deň. Akcia sa koná v Žiarskej doline, kde sa aj býva. Strava bola výborná - a ráno švédske stoly do prasknutia! Ubytovanie kúsok pod úroveň, ale latka je celkovo dosť vysoko, a to za neuveriteľnú cenu. Aspoň pre mňa zo západu neuveriteľnú.
Ráno nás rozdelili do skupín po asi 12 kusoch a vyrážame každá inam. Po polhodine nás prevalcuje stádo pretekárov a potom je už kľud. Stúpame cez Lúčne sedlo na 2166m vysokú Hrubú kopu. Je síce zamračené, ale veľmi teplo a sem-tam dierou v oblakoch vidíme Baranec a okolie. Fotíme Centrálny žľab a premýšľame, či zajtra pôjde. Máme ale dobré tempo a tak toho veľa nenapremýšľame. Našu skupinu vedie Stano Melek, starší pán, ledva mu stíham. Túto zimu mám na takých šťastie.
Večer je lavínová prednáška, prikrátka, pár ďalších príspevkov a úžasný film Zoltána Demjána o prvovýstupe na Dhaulagiri. Už len kvôli tomu sa sem vyplatilo chodiť. Večerná diskotéka sa deje mimo nás, spíme.
V sobotu je viac-menej hnusne, hmla a sneženie. Vyrážame po žltej značke cez Holý vrch na Baranec. Na veľké prekvapenie sa kúsok pod vrcholom mraky rozliezajú, pod nami sa rozprestiera slovenské more, na druhom brehu sú Vysoké Tatry a na juhu súostrovie Nízkych Tatier. Skupina sa vracia južným žľabom, my mierime do Centrálneho. Fantastická expozícia a sklon, ľudia už nie sú pred a za mnou, ale nado mnou a pod. Sprievodca mieni 38-43°. Dobrý sneh na tvrdom podklade, lyže držia - je to úžasný zjazd. Z kotla ešte traverzujeme do Jarného žľabu a dávame si aj ten, je v ešte lepšom stave, rovnako aj počasie, ale už nie my po tom prevýšení.
Literatúra
HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <martin @ cernicka.eu> |